Gold nad zlato

Pred časom som sa zhováral s jedným známym, u ktorého by som nepredpokladal záujem o náročnú literatúru. Ten mi Golda veľmi chválil. Keď mi v knižnici padol do oka, nevedel som, či mám čakať skôr niečo humorné alebo pochmúrne. Aj v tomto smere to po prečítaní vidím dakde uprostred.

Bruce Gold je vysokoškolský profesor anglistiky. Pochádza z väčšej židovskej rodiny, on a jeho súrodenci sa pomerne často stretávajú aj s otcom a macochou, večerajú spolu a najmä stále do seba zapárajú. Aj Goldovi "kamaráti" si nikdy neodpustia najmenšiu šancu pichnúť jeden do druhého. Táto črta knihy je mi dosť odporná... každý čaká na akýkoľvek spôsob slovami ublížiť blížnemu. Držím s ním, ale hašterím sa, zraňujem, bodám. Vždy pripravený. Sme takí? Prečo to Heller tak zdôrazňuje?

Opisy osôb tiež poväčšinou zdôrazňujú to zlé. Čo si pomyslíte o takom človeku ako Goldov kamarát Lieberman, z opisu ktorého sa mi v hlave uchytilo to, že je s obomi rukami ponorenými do jedla... blé.

Veľká časť knihy sa venuje úlohe, ktorú v živote Židov v Amerike hrá ich židovstvo. Nie je to bohviečo, a to sa mi zdá, že USA je u nás chápané skôr ako veľký priateľ sionizmu.

Bruce publikuje články k rôznym spoločenským otázkam a knihy, ktoré nikto nečíta. Pripravuje knihu o židovskej skúsenosti v Amerike - pritom zisťuje mnohé skutočnosti, ktoré netušil alebo zabudol. Zbiera materiál na knihu o Henrym Kissingerovi - a pre tohto laureáta Nobelovej ceny v knihe temer niet dobrého slova. Rodina sa hrdí tým, aký je Bruce slávny, jeho meno býva v novinách, a pritom na každej večeri doňho rodina rýpe a obráti na zlý žart Goldovo vzdelanie.

Články, ktoré Gold publikuje, ho privedú do Washingtonu. Vládnu administratívu zosobnenú jeho kamarátom zo štúdií Ralphom zaujmú niektoré Goldove obraty a myšlienky, tieto sa stávajú súčasťou oficiálneho vládneho postoja a používanej rétoriky. Všetci "sú z neho perplex", dovolia si povedať, že "to nevedia", berú na vedomie murphyovské "nič sa nevydarí podľa plánu", takže najlepšie je nič nerobiť... no jednoducho Goldova kariéra závratne stúpa.

Ralph ho projektuje na rôzne miesta v hierarchii. Byť nemenovaný zdroj, byť vládny činiteľ, zástupca podsekretára a čo ja viem čo ešte... to všetko môže blednúť v porovnaní s neskoršou realitou, napríklad šéfovaním CIA, vedením ministerstva zahraničia alebo niečím takým. Pokiaľ bude Gold ochotný trochu sa prispôsobiť washingtonskému štýlu. Vymeniť manželku za krásnu bohatú vysokú prázdnu škrupinu, rešpektovať služobné šediny skúsených členov komisií a výborov, zostať Židom a predsa nebyť Židom.

Obraz vládneho stroja podľa Hellera je dosť drsný. Asi drsnejší než armádna hierarchia v Hlave 22, lebo všetko sa deje nie v čase vojny a šialenstvo sa nezdá byť bežnou súčasťou doby. Asi je. Reči Ralpha Newsoma, v ktorých bez mihnutia oka a s úsmevom povie A a zároveň A vehementne poprie, hraničia s orwellowským doublethinkom. Vlastne sú to tautologické reči, takže ho Gold nikdy nemôže prichytiť pri klamstve. Nikto.

Ako sa dostať na vytúžený diplomatický ples? Ak sa tam Gold dostane, prezident ho osobne vymenuje do vysokej vládnej funkcie, ale aby sa tam dostal, musí byť vo vysokej vládnej funkcii. Budete si priať štipku Kafku?

Gold je z toho perplex. Ako z toho vylezie? Hm, je ešte prachu v prachovniciach, Gold vo všeličom vie chodiť a učí sa za pochodu. Aj keď sa nič nevydarí podľa plánu.

Pri zložitosti knihy je isté, že som niektoré motívy pri prvom čítaní nepostrehol. I tak to bola veľmi výdatná mentálna potrava a čítal som ju dosť dlho. Určite sa k nej po čase ešte vrátim.

(písané 16. januára 2006)