reklama

Ursula K. Le Guin: Sily

Tretia a posledná kniha zo série Kroník západného pobrežia nasleduje po Daroch a Hlasoch. Pri spätnom pohľade by som povedal, že bola najkomplexnejšia a najzaujímavejšia. Možno je to tým, že dej predchádzajúcich dvoch sa až na drobné odbočky odohrával na tom istom mieste. Sily používajú iný klasický spôsob vystavania fantasy príbehu - putovanie hlavného hrdinu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pravda, úvodná tretina deja je opäť zasadená do dvoch miest, v ktorých mladý vzdelaný otrok Gavir trávi čas so svojou "rodinou". Rodina má dve úrovne. Páni, ktorí sú skutočne rodinou, a otroci, ktorých pokrvné zväzky sa snažia všetci páni pretrhať v súlade so všeobecne akceptovanými spôsobmi v Etre. Etra je jedným z mnohých mestských štátov na tejto časti Západného pobrežia a tieto mestské štáty spolu neustále viac či menej bojujú. Pritom platí nemenné pravidlo: zbrane do rúk otrokov nepatria.

Z tohto vyplýva, že keď je všetko v poriadku, v kultivovanejších rodinách sa k otrokom správajú skoro rovnako ako k pánom, až na to, že jedni robia ťažké práce a tí druhí to riadia a cvičia sa v boji. Keď príde na boj, páni idú do boja a otroci pod zámku, aby im nenapadlo robiť problémy v tyle.

K tomu treba prirátať silnú patriarchálnosť spoločnosti nielen v Etre. Žena má byť rada, že je rada, keď sa jej prikáže "toho si vezmeš", tak si ho vezme. Keď pán chce otrokyňu, má byť rada, že môže poslúžiť a podržať.

Gavir sa od bežných otrokov odlišuje vo viacerých smeroch. V dome Arkamande nežije z príbuzenstva sám, ale so svojou sestrou Sallo. Spolu ich uniesli otrokári z pôvodnej rodiny niekde na severe v močariskách, spolu ich predali rodine Arka. Sallo sa zamiluje do člena rodiny a jej láska je opätovaná. Gavir je určený za budúceho učiteľa domu, takže je najvzdelanejším z otrokov hneď za súčasným starým učiteľom. Navyše má Gavir schopnosť predpovedať budúcnosť, v čom je jeden kameň úrazu. Napriek relatívne znesiteľnej súčasnosti má samé nepríjemné vízie.

Pravidlá príbehy nepustia. Príde skutočná zápletka. Niektoré Gavirove očakávania sa naplnia. Od tej chvíle sa všetko obracia zadkom dopredu. V rámci obracania Gavir uteká. Čo znamená, keď otrok utečie, to vám vysvetľovať nemusím. Budú ho naháňať. Gavir síce utečie vo vojnových časoch, keď má armáda viac starosti s početným nepriateľom, ale hovorí sa dočkaj času ako hus klasu.

Putovanie Gavira zavedie do niekoľkých rôznych spoločností, v ktorých môže uplatniť svoje schopnosti, aj keď mnohým veciam nerozumie. Nejde len o veštenie, o to vlastne nejde skoro nikdy. Ide o to, že Gavir je talentovaný rozprávač. Dobrý rozprávač - to je taká fantasy telka, veľmi výnimočná a všade vítaná.

Končím s dejom, nasleduje pár všeobecných dojmov. Napriek relatívnej akčnosti (na Le Guin) je kniha aj pomerne filozofická (ako sa aj dalo očakávať). Otázky súvisiace so slobodou jednotlivca, vládou človeka nad človekom, človeka nad mnohými, jedného štátu nad druhým, muža nad ženou a tak ďalej. Vlastne by sa dali zhrnúť do otázky, či skutočne vždy silnejší pes viete čo. Odpoveď možno odbaviť konštatovaním, že viete čo väčšinou ten pes, ktorý dokáže všetkých presvedčiť, že práve on je najväčší, aj keď nie je. Problém nastáva vo chvíli, keď si skutočne najväčší pes uvedomí svoju veľkosť a začne sa dožadovať svojich práv. Ha.

S touto filozofickou rovinou súvisí môj priebežný apetít počas čítania knihy. Od začiatku sa mi čítala dobre, po remeselnej stránke je veľmi dobre zvládnutá, ale u UKLG som už ani nič iné neočakával. Ale nemal som nutkavý pocit čítať stále ďalej a ďalej, že čo bude na ďalšej strane, už aby som sa to dozvedel. Vďaka štýlu som ju maj rozčítanú pomerne dlho, vždy kapitola-dve a zamyslieť sa. Až po prekročení cca dvoch tretín som si povedal - teraz to už musím doraziť, už to chcem uzavrieť, dopadne to dobre?

Čakal som, že áno, Le Guin si zjavne na hepoše potrpí. Nie sú to absolútne pozitívne konce, keď všetko zlo je potrestané a dobrí žijú šťastne až do smrti, po ceste niektorí dobrí umrú alebo sa im stanú veľmi, veľmi zlé veci. Zlí zase naopak len obyčajne odídu z príbehu, nič sa im nestane. Ale tak to chodí v živote, keď sa aj veci tak nejak globálne dopadnú dobre, šéfovia pyramídových hier si často užívajú až do smrti nahonobené.

Preto s koncom nemám problém. Nemám problém ani s celou knihou, práve naopak. Myslím, že z Kroník Západného pobrežia bola najlepšia.

P.S. Teraz som sa vo Wikipedii dočítal , že Sily získali cenu Nebula za román v roku 2008. Hm, možno ozaj boli najlepšie z cyklu.






Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu