Opričníkov deň

Autor: Juraj Lörinc | 19.5.2013 o 0:20 | Karma článku: 8,65 | Prečítané:  2724x

Vravíte, že kvízová otázka o Leninovi v úvode minulého článku bola príliš jednoduchá? Myslíte si, že základné ruské reálie poznáte viac než málo? V poriadku. Mám v takom prípade pre vás otázku ťažšiu. Kto to boli opričníci? Čo bolo úlohou titulného hrdinu románu Vladimíra Sorokina?

Priznám sa, že ja som to nevedel, keď som knihu bral do ruky. Na obálke je nejaká verzia agenta Smitha (s modrou košeľou a červenou viazankou) a známy fiktívny portrét Ivana Hrozného. Čo už títo môžu mať spoločné?

Odpoveď na otázku z úvodu pritom nie je až taká ťažká, poniektorí z vás to hádam aj vedia. Opričníci boli členmi organizácie založenej cárom Ivanom Hrozným na potlačenie vnútornej opozície. Boli lojálni a boli neľútostní. Mučili, zabíjali a rekvírovali. Najväčšími nepriateľmi Ivana Hrozného - aspoň podľa jeho vlastného chápania - boli silní bojari. A tak opričníci bojarov doslova masakrovali.

Lenže Sorokinov román nie je historický, práve naopak. Je dystopickým obrazom Ruska zasadeným do roku 2028. Obrodenej Svätej Rusi obohnanej Veľkým Ruským Múrom vládne pevnou rukou Panovník, v čom mu okrem iných pomáha práve bratstvo opričníkov vedené (nejakým milým) Baťkom. A títo noví opričníci si od svojich predchodcov z 16. storočia zobrali mnoho detailov.

Jachajú si po bielokamennej Moskve na červených mediakoch s odťatými psími hlavami. Keď treba zašliapnuť bojara, zídu sa a spoločne prepadnú jeho usadlosť, nájdu ho, zabijú, deti vezmú do opatery štátu a bojarku hromadne znásilnia. Výstraha musí byť. Samozrejme mužíci pre nich nie sú nikým, za reč stoja len ľudia od istej úrovne. Vedia chodiť v dvorskej politike, vždy sú na strane panovníka, všetko pre neho a prípadne pre spoločenstvo, opričninu.

Spolu bojujú, spolu hodujú, spolu sa oddávajú špeciálnym drogovým orgiám. Ale väčšinu času trávia plnením úloh, ktoré rozdeľuje Baťko. A tie sú štandardné štátnobezpečnostné a korupčné.

Ako je vôbec možné, že niečo také môže fungovať? Predovšetkým Rusko je opäť absolutistickou monarchiou, slovo Panovníkovo je zákonom nado všetky. Krajina je silne náboženská, bezbožnosti sa trestajú tvrdo. Kliať na verejnosti je tabu a aj v úzkom kruhu za to človek dostane po pysku. Zákonnosť stráži (a korupčne doluje) viacero úradov, ich pôsobnosti sa prekrývajú (pravdepodobne úmyselne), takže sa medzi sebou tiež statočne žerú. Nejaký technický pokrok nastal (informačné bubliny, laserové pušky), ale faktom je, že Rusko je veľmi zaostalé a prakticky všetka technika prichádza z Číny. Aj nové drogy prichádzajú odtiaľ.

Dej románu je štylizovaný ako jeden pracovný deň pomerne vysoko postaveného opričníka Komiagu. Od ranného prebudenia až po neskoronočné zaspávanie. Ze tento deň toho stihne veľa, niektoré zásahy má naplánované, niektoré udalosti sa len tak vyskytnú. Keď ráno počas likvidácie bojara Kunicyna výživne znásilnia jeho ženu, vravím si, no fúha, takúto drastickú scénu so sexom na úvod, žiadne prekvapenie, ale aj tak. No prekvapením bolo, že ju v drsnosti tromfla scéna hromadného tripu po obstaraní vzácnej drogy. A potom ešte jedna udalosť neskôr, to už bolo aj na mňa priveľa, vravím si "humus". Komiaga a jeho kolegovia rozhodne nie sú mäkkýši. Pravda, je ľahšie postupovať v tlupe ako osamote.

Knihu som prečítal rýchlo a nebol som sklamaný. Zasadenie do budúcnosti (aká pravdepodobne ani nenastane) má pre autora výhodu ľahšej kritiky javov, ktoré sa vyskytujú aj dnes. A pokiaľ sa nevyskytujú, ale vyskytovali sa v minulosti, mlže slúžiť ako istá forma proroctva - ajhľa, aj toto sa môže stať.

Napríklad také schvalovanie umeleckých diel pre verejnú produkciu. Bolo tu dlho a i keď momentálne nie je, skrutky sa pomaly pomaly priťahujú. Dáme si na túto tému citát.

Pieseň končí, klaňajú sa mládenci v pestrofarebných košeliach, klaňajú sa dievky v sarafánoch a čelenkách. Skláňajú sa snopy pšenice, jagajú sa ani dúha, skláňajú sa vŕby nad tichou riekou. Žiari slnko ako divé, až oči oslepuje. V poriadku. Odobrujem. Aj všetci ostatní odobrujú. Dlhovlasý režisér je spokojný.

Ďalšia pieseň je o Rusku. Ani tu niet zádrhov. Mocná vec, preverená. A nasleduje historický výjav: doba Ivana III. Drsná, osudová. Bojuje sa na život a na smrť o celistvosť ruského štátu - ešte je mladý, vratký, ledva sa postavil na nohy. Dunia hromy na scéne, blýskajú sa blesky, vnikajú do prielomu bojovníci Ivanovho vojska, metropolita dvíha jagavý kríž, podmaňujeme si odbojný Novgorod, jednote Ruska sa protiviaci, padajú na kolená odpadlíci od Rusi, lež milostivo dotýka sa mečom previnivších sa hláv ich veľké knieža Ivan Vasilievič:

"Nie som váš nepriateľ, ni odporník. Som váš opatrovník, otec i ochranca. Vás aj celého cárstva ruského velikého."

Zvonia zvony. Žiari dúha nad Novgorodom i nad celou Rusou. Spieva vtáctvo nebeské. Klaňajú sa Novgorodčania a plačú od radosti.

Dobré je to, správne. Iba bojovníkov načim vybrať plecnatejších, aj metropolita nech je urastenejší, majestátnejší. A na horizonte je veľa zbytočného zmätku. Aj vtáci lietajú prinízko, opútavajú pozornosť. Režisér súhlasí s pripomienkami, robí si poznámky do bloku.

Výstavbou mi Opričníkov deň nemohol nepripomenúť Jeden deň Ivana Denisoviča. Pri porovnaní klasiky a moderny možno povedať, že klasika rieši vážnejšiu tému vážnejším spôsobom. Gulag je hrozný, aj Obrodená Svätá Rus je hrozná. Ale na tom prvom som sa onehdy nesmial, na opričníkovi párkrát áno. Predsa len, i keď sa Sorokin odrážal od reality, má jeho dielo s momentálnou realitou spoločného menej než Solženicynovo.

Dalo sa to čítať dosť dobre, videl by som to tak na dvojku.





Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?