reklama

Nechápem (text o pokutovaní dopravných priestupkov)

Temer každý deň som svedkom mnohých vodičských priestupkov. Preto nechápem, ako je možné, že dopravná polícia musí pokutovať napríklad rozličné vymyslené priestupky a hlúposti, ktoré sa so železnou pravidelnosťou vyskytujú v rubrike Pravidlá na auto.sme.sk. Priestupok je síce priestupok, to sa nedá nič robiť. Ale nie je priestupok ako priestupok, ak viete, čo tým myslím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Začnem z iného konca. Čo nasleduje po spoľahlivom zistení priestupku, po jeho zdokumentovaní, prípadne po dokazovaní na správnom konaní? Najčastejšie pokuta.

Medzi úlohy odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru, ani medzi činnosti krajských a okresných dopravných inšpektorátov nepatrí priamo napĺňanie príjmovej strany štátneho rozpočtu. Príjmy, ktoré z činnosti dopravnej polície vznikajú, vo forme poplatkov za niektoré poskytnuté služby a vo forme pokút, sú tak len dôsledkom iných činností. Nemali by byť cieľom.

Napriek tomu každý dobre vie, že v istom objeme príjmy od polície isto budú. Aj tie za pokuty. Preto sa s nimi v štátnom rozpočte počíta, príjmy sa plánujú a policajti ich musia naplniť, ináč by sa to prejavilo na hodnoteniach. Potiaľto to síce nie je bohviečo, ale aspoň sa to dá pochopiť.

Čo však ako občan a účastník premávky nechápem, to je spôsob, ktorým sa tieto plány napĺňajú. Nebudem sa vracať k rubrike Pravidlá, upriamim napríklad pozornosť na prekročenia rýchlosti na bezproblémových miestach. To je hádam najbežnejší dôvod, pre ktorý slušný neúzkostlivý vodič občas dostane pokutu. Ide v súvislom rade áut rovnakou rýchlosťou ako všetci naokolo, mierne nad zákonný limit (povedzme 10 km/h) a práve naňho padne ruka zákona. Podobných historiek je hromada. Ďalej expirovaná lekárnička. A tak ďalej, a tak ďalej.

Prečo? Pýtam sa, prečo?

Keby neexistovala iná možnosť, ako splniť plán výberu pokút, tak by som sa to snažil pochopiť. Ale iná možnosť existuje, preto nechápem.

Iste, aj menované javy sú priestupkami proti platným zákonom a podpisujem, že zákony je potrebné dodržovať. Ale prečo sa selektívne vyberajú niektoré priestupky a po tých sa ide, aj keď ich nebezpečnosť je relatívne malá, zatiaľ čo iné, potenciálne nebezpečnejšie, sú zo strany ruky zákona v podstate ignorované?

Aby som nehovoril len teoreticky, dajme si ako príklad moju cestu z roboty domov.

Nastúpim do auta v centre Bratislavy. Ten za mnou už parkuje na šikmých rovnobežných čiarach a zadkom zasahuje do križovatky. Vždy tam niekto stojí, vždy niekto iný.

(Chápem, že situácia s parkovaním je v centre katastrofálna. Celá debata na tému parkovania vrátane P+R, MHD, vyhradzovania pre miestnych a platenia sa riešila už miliónkrát. Nechcem to tu teraz celé opakovať. Náhodné a výnimočné porušenia dokážem pochopiť. Drzosť motivovanú pohodlnosťou pochopiť nedokážem.)

Naša vedľajšia jednosmerka sa na chvíľu naľavo spája s dvojprúdovou hlavnou cestou. Kto prichádza od nás, mal by dať prednosť vozidlám na hlavnej ceste, ktoré prechádzajú do pokračujúcej jednosmerky. Mnohí to nerobia. To je každý deň trúbenia a každý mesiac nejaká nehoda. Vlastne po novom najčastejšie škodová udalosť. No každopádne nedaní prednosti v jazde každú hodinu kopa.

Pri galérii je úzke hrdlo. Rovno sa dá ísť len pravým pruhom. Skoro všetci to vedia, a kto nevie, mal by sledovať značky ako napríklad radenie jazdných pruhov pred križovatkou. Ale tí, ktorí prejdú v ľavom pruhu popri piatich čakajúcich autách a potom sa agresívne natláčajú do pravého, to vedia veľmi dobre.

(Princíp zipsu, jeho výhody a ohľaduplnosť k prechádzajúcim z pruhu do pruhu, to všetko je mi známe. Ale tiež poznám rozdiel medzi slušnou jazdou a agresivitou.)

Prechod na viacpruhovej ulici. To je vyslovene o krk pre prechádzajúcich chodcov. Jeden pruh stojí, v druhom preletí ten, čo práve vezie ženu do pôrodnice. Alebo aspoň tak zvyknú obhajovať bezohľadnú jazdu rozliční krčmoví geroji. Čo na tom, že po ceste akože za novým životom akože nádejný otec zhasne dva až tri existujúce?

Vynechám problematiku jazdy na červenú na križovatkách. Niet k tomu čo dodať.

Vynechám zastavovanie vozidla v križovatke z dôvodu, že ďalej sa nedá, lebo je plno. Stane sa, nie je to obvykle nebezpečné, len neohľaduplné a kontraproduktívne.

Ale jazda autobusovým pruhom rovno rovno rovno, keď normálne pruhy stoja, to je temer neklamná známka drzosti. (Nehovorím o trochu skoršom prejdení autobusovým pruhom pri odbočovaní doprava.) Nie je to taká nebezpečná drzosť, ako nedanie prednosti alebo jazda na červenú, ale v skutočnosti sa pravidelne spája s ináč agresívnou jazdou. Mýlim sa?

Lepiči. Nemyslím tým lepičov plagátov z momentálne bežiacej série reklám istej banky. Myslím tým lepičov na môj zadok, ktorí idú (obrazne) skoro nárazník na nárazník v rýchlosti 50 km/h. Keby som musel prudšie brzdiť, tak do mňa nakufrujú. Občas musím prudšie zabrzdiť. A niekoľkokrát sa mi stalo, že som musel prudšie pribrzdiť, lebo ten vľavo urobil myšičku predo mňa.

(Osobitnou kategóriou sú lepiči mimo mesta. Niekedy sa až rozum zastavuje, čo všetko sú niektorí šoféri schopní robiť na diaľnici. Už majú policajti tie špeciálne radary na meranie odstupu? A už ich používajú?)

Veľká križovatka s dvomi pruhmi odbočujúcimi doľava. Agresívne natláčanie medzi čakajúcich sprava z pruhu určeného pre jazdu rovno, to sa podobá na galériu. Vedia. Prirátajte si k tomu prejazd križovatkou smerom doľava, idete v pravom z dvoch pruhov a vtom zistíte, že ten vedľa vás z ľavého pruhu prechádza do vášho pruhu, nemáte ako pokračovať.

(Pritom by stačilo len sledovať vodiace čiary. Teda pokiaľ by sa jednalo o niekoho neznalého miestnych pomerov. Ale keď vzápätí za križovatkou dotyčný svižne odbočuje doprava, táto nádej na nájdenie spravodlivého zhasína.)

Neobľúbená jednosmerka na sídlisku. Po oboch stranách stoja zaparkované autá, ale je medzi nimi dosť miesta na prejdenie, v tom problém nie je. Ten prichádza až s prechodom pre chodcov. Autá sú naň doslova nalepené, takže mi neostáva než ísť skoro krokom. Nepáči sa mi totiž predstava, že mi z priľahlého detského ihriska niekto tesne pred zaparkovaným autom skočí na prechode pod kolesá. Takto zaparkované autá by som bez milosti pokutoval.

(Poznám prechody, kde si nikto takto nedovolí zaparkovať, lebo to prosto miestni nepripustia. Neviem či priamo miestni policajti alebo miestni telefonovači, ale pár metrov pred prechodom nemá byť čistý rozhľad pre srandu králikov.)

To isté nasledujúca križovatka v tvare T. Odbočujem doľava. Niekoľko áut stojí v križovatke, takže spoľahlivo blokujú výhľad na obe strany. Nebezpečné a zbytočné.

(Nemyslite si, že nepoznám situáciu s parkovaním na sídliskách, že objavujem Ameriku a nestíham sa čudovať, robím z komára somára. Býval som na Dlhých dieloch, dole v Karlovej Vsi, v Petržalke, teraz v Ružinove. Situácia v našej časti je v porovnaní s niektorými inými sídliskami prechádzkou ružovým sadom. U nás sa zatiaľ vždy dá slušne zaparkovať. Nie, nemuseli by dotyční šoféri parkovať tesne pred prechodom alebo v križovatke. Stačilo by prejsť o pár metrov viac peši. To je čisto o pohodlnosti alebo drzosti.)

Už som skoro doma, ale ešte stíham registrovať tri do očí bijúce priestupky.

Jazda rýchlosťou rozhodne vyššou ako 30 km/h po úzkej ulici v zóne, kde je materská škola, základná škola a autá zaparkované tak, že dieťa vynorivšie sa spomedzi nich je bez šance.

(Samozrejme moje oči nie sú schváleným ciachovaným meračom rýchlosti. Napriek tomu dám ruku do ohňa...)

Vedomý prejazd cez zákaz vjazdu. Je to teoreticky niečo ako pešia zóna, ale prakticky ani omylom. Nerobí to jeden človek, robia to mnohí.

Zbytočné parkovanie na tráve a chodníkoch, kde nezostáva priestor pre chodcov. Zbytočné, lebo o pár desiatok metrov ďalej je kopa miesta. Nebezpečné, lebo chodci musia autá obchádzať a vchádzať do jazdnej dráhy, kde nie je vôbec dobrý rozhľad, aj práve kvôli tým, čo stoja na chodníkoch.

Keby si dopravní policajti vybrali ktorékoľvek z uvedených javov na "mojich miestach" (alebo z tisícov ďalších) a pravidelne robili "bezpečnostné akcie" s výberom hotovosti, zabili by dve muchy jednou ranou. Skutočne by prispeli k zvýšeniu bezpečnosti na cestách, aj pre vodičov, aj pre chodcov. A kontingent plánovaných pokút by mali naplnený raz-dva, vo zvyšnom čase by sa mohli plne venovať už len pomáhaniu a ochrane.

Nechápem.


Zverejnenie vlastnej zainteresovanosti: Ako vodič som platil zatiaľ jedinú pokutu, a to v roku 2008. Nebola za rýchlosť a bola zaslúžená. Snažím sa jazdiť podľa predpisov, no občas urobím priestupok z nepozornosti. Neparkujem ako debil. Som aj chodcom. Mám malé dieťa.



Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu