Milenec na úver

Autor: Juraj Lörinc | 21.6.2013 o 6:25 | Karma článku: 3,63 | Prečítané:  730x

Dnes tu máme opäť jeden ženský román, tentoraz z pera Dany Hlavatej. (Pera v dnešnej dobe? Nová doba! Už ani pero nie je tým, čím bývalo. Skôr z klávesnice.) Nedám si pokoja. No pozor, ženský ako ženský. Napísala ho žena, podstatnú úlohu v ňom hrajú rôzne medziľudské vzťahy, ale od evitoviek má dosť ďaleko. Je to totiž detektívka.

Zjavné to je temer od začiatku, dokonca je zrejmý aj vrah. Tyranského pumpára zabila drsným spôsobom jeho dlhoročná manželka. Keďže ju ničil dlhé roky, vražda to bola premyslená a niet pochybností, najmä preto, že sa sama prihlásila na polícii. Ostáva len došetriť detaily.

To je (samozrejme) kameň úrazu. Detaily sedia a nesedia. Dvojica policajných vyšetrovateľov vypočula zopár ľudí a hneď bolo zrejmé, že žena má okrem motívu na vraždu aj motívy na priznanie k niečomu, čo nespravila. Okrem toho nemálo ďalších ľudí má tiež motív na vraždu.

Nastupuje oddeľovanie zrna od pliev, pravdy od lži, spravodlivých od nespravodlivých, vinníka (prípadne vinníkov) od nevinných. Keďže fyzické stopy sú výrazné, ale nie veľmi nápomocné, väčšina vyšetrovania sa odohráva v podobe výsluchov, porovnávania výpovedí a rozpletaní osudov jednotlivých podozrivých a svedkov.

Nečudo potom, že väčšina knihy je napísaná priamou rečou. Podľa môjho skromného názoru je oveľa ťažšie písať priamu reč, aby bola presvedčivá, než vety mimo úvodzoviek. Tým naznačujem, že autorka si odhryzla vcelku veľký kus. A že ho nezvládla stráviť úplne na sto percent, to nie je pre mňa prekvapením. Skôr ma pri ohliadnutí prekvapilo, že ho zvládla dosť dobre.

Áno, myslím si, že priame reči sú vcelku presvedčivé. Keď človek normálne hovorí, často sám seba preruší v polovici vety, použije zlú väzbu, keď mu zíde na um niečo iné, zamyslí sa, je sám sebou zaskočený (prípadne niečím iným). Toto by podľa mňa malo byť pevnou súčasťou dialógov a dosť často sa na to zabúda. Aspoň občas to treba, na druhú stranu nehorujem za literatúru plnú rozhovorov ľudí, čo nevedia povedať jednu súvislú vetu. ("Chcel by som... ozaj, všimol si si, že... ale to je jedno, chcel by som... to je tiež jedno. Kašli na to.")

Čo sa mi nepáčilo? Zarazilo ma, ako často vyšetrovatelia skúmajú, či vyslýchaný klame, na základe svojho dojmu metódami, ktoré sa nekryjú veľmi s metódami popisovanými v knižke o odhaľovaní lži. Isteže, knižka sa môže mýliť, ale mám tendenciu veriť skôr odbornej knižke s odkazmi na seriózne vedecké články, než autorke, ktorá niečo napísala ako beletriu.

Ani dvojica vyšetrovateľov mi neprišla veľmi konzistentná. Je to skôr taký pocit, ale v niektorých chvíľach majú sherlockovské ťahy, v iných sa vyznačujú skôr podpriemernou inteligenciou.

To už skôr zvládam vykonštruovanú históriu zúčastnených okolo vraždy. Tá je vlastne zostrojená v klasickej christieovskej šablóne, vrátane príbuzenských a telesných vzťahov zmazaných časom i predstieraných. Môže byť. (Mimochodom, všímate si, že aj Agatha Christie bola žena? To na margo ženskosti Milenca.)

Viem, že nie je ľahké vymyslieť originálnu, presvedčivú a pritom dostatočne zamotanú históriu skupiny ľudí. Myslím, že Dane Hlavatej sa to podarilo. Napriek spomínaným výhradám som sa knihou nemusel prekúsavať, poháňala ma zvedavosť, kto, s kým, prečo a ako. Ani raz som si nepovedal "to je aké salto?" - a to myslím ako pochvalu.



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?