reklama

Rozhodujem Cenu Fantázie 2013 (III)

Po dvoch týždňoch som sa pribral dať dokopy tretiu časť príhod a skusenosťí rozhodcu poviedkovej súťaže. (Prvý a druhý diel tohto miniseriálu odporúčam v prípade, že neviete, o čo ide.) Dnes najskôr niečo o médiu, z ktorého poviedky čítam a potom samozrejme o niečom zaujímavom z poviedok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prečo hovorím o nejakom médiu? ("Já bych si taky dal to médium.")

Pretože moje rozhodovanie Ceny Fantázie je pre mňa zároveň krokom do budúcnosti. Nikdy v živote som nemal tú česť so žiadnou čítačkou e-kníh a nejako som sa k tomu nemal ešte ani počas tohto mája. To som už síce vedel, že porotcovia Ceny Fantázie dostanú od organizátorov texty v nejakej čítačke, ale nemal som poňatia, ako to funguje, čo to obnáša a ako mi čítanie pôjde. Nuž ale keď mi má čítačka zostať ako odmena za porotcovanie, to bolí menej ako vŕtanie kolena... ;)

V polovici júna som dostal do ruky čítačku PocketBook 623 Touch Lux * naplnenú 138 súťažnými poviedkami. Tie teraz postupne čítam a hodnotím. Prečo by som však ako doterajší čítačkový panic nemohol zhodnotiť aj čítačku samotnú?

Ešte raz zopakujem, pokiaľ to náhodou nie je jasné: bol som konzervatívny klasik, pokiaľ ide o knihy. Papier bola vždy moja voľna. Nie že by som sa čítačkám bránil, len som necítil potrebu nejakú vlastniť, ako ostatne mnoho iných relatívne luxusných a relatívne zbytočných vecí. (Ako príklad uveďme, že nemám smartfón, nemám koliečkové korčule, nemám tablet, nemám trampolínu, ...)

Ale zároveň nemám proti žiadnej z týchto vecí výhrady. Pokiaľ by som usúdil, že ich potrebujem, že sú pre mňa osobne užitočné, určite by som sa snažil si ich zaobstarať. Teraz mám zhodou okolností zaobstaranú čítačku. Aká je?

E-atrament PocketBooku sa číta veľmi príjemne. Má trochu menší kontrast ako čierna tlač na bielom papieri, ale rozhodne mi oči neunavuje.

Listovanie v celých knihách či poviedkach je o niečo pomalšie než v papierových knihách. Aj samotné spustenie čítačky trvá podstatne dlhšie než otvorenie knihy. Ostatne, podľa recenzií kade-tade na nete nie je PocketBook vôbec šampiónom v rýchlosti. To je možno jediným vážnejším nedostatkom.

Na strane pozitív by som vyzdvihol možnosť podsvietenia, ktorého intenzite sa dá regulovať, vyskúšal som v noci v tme v posteli a nie je to problém, neruší spoluspiacich a nebije nekonečne do očí.

Užívam si prehrávanie hudby do slúchadiel počas čítania, už som prešiel niekoľko dielov Show Baláž a Hubinák z Rádia FM počas z môjho archívu. Fantasy poviedka s westernovou hudbou? SF poviedka so SF hudbou v pozadí? To môžem.

Dôležitá je veľkosť pamäte. Vnútornú o veľkosti 4 GB som si rozšíril o ďalšie 4 GB kartou. Tento priestor je sčasti naplnený free klasickou literatúrou ešte od výroby, od Sherlocka Holmesa až po Zločina a trest v originále. ("Aj manažér rizika si dnes môže prečítať Dostojevského v originále," s azbukovými mravcami, ha.)

Tým sa dostávam k samozrejmej hlavnej výhode čítačky. Sto-dvesto kníh naraz so sebou, vo formáte menšom ako A5? Nech sa páči!

Svoje doterajšie skúsenosti s čítačkou by som uzavrel tým, že PocketBook si ma vcelku získal, i keď kvôli nemu určite papierové knihy neodveziem do zberu. Zároveň si ich naďalej bude požičiavať z knižnice a hádam aj kupovať.

Od minulého článku o rozhodovaní som prečítal 28 poviedok, to sú priemerne 2 poviedky denne. Nie je medzi nimi žiadna deviatka ani desiatka, ale zato až tri osmičky a to po jednej z každého žánru: SF, F & H.

Fantasy osmička mi prišla do očí ako prvá. Nemám moc rád jednostranných superhrdinov a keby neboli v poviedke takíto, možno by šla i vyššie. Takto som od začiatku tušil, ako to dopadne. Nemýlil som sa veľmi, aj keď pointu som nakoniec vyhodnotil ako dobrú. Žena prosto nezostane len v ženskej úlohe, postaví sa zlu a neznámemu s mečom v ruke, či chce alebo nechce. Najviac ma tu zaujala konštrukcia sveta, v ktorom sa poviedka odohráva, je z neho vysvetlené na danú dĺžku textu tak akurát a pritom viac než dosť. Viete, ako to je na miestoch, kde sa už aj muchy otáčajú...

Hororová osmička ma nezaujala ani tak strachom, ktorý by vo mne vyvolávala. ("Bál jsi se? Já hrozně. Tak pojď spát," povedal spevák potom, čo zapel Baladu o deliriu tremens.) Skôr ma chytila odpudivosť obrazov a spôsob ich naviazania na realitu prostredníctvom drogového tripu. ("Drogy jsou špatný, áno.") Predstavil som si, že za istých veľmi nepravdepodobných okolností takto môže skončiť niekto z nás a videl som to realisticky.

Sci-fi osmička je tak trochu paródiou na stretnutia s emzákmi. Niektoré detaily v logike mi trochu škrípali, v jednej chvíli sú tí alebo oní hrdinovia na koni a majú tých druhých v hrsti, v druhej sa roly otočia, ale keď sa to tak dobre čítalo, čo narobím? Trochu mi to pripomenulo legendárny Galaxy Quest, pravda, pozemskí hrdinovia sú v tomto prípade oveľa pasívnejší. S ohľadom na to, že nie sú hercami, ale piľnými poľnými a domajšími hospodármi, je to úplne v poriadku.

Pozerám sa na dno hodnotenia a vidím tam druhú nulu. Dočítal som ju až do konca, ktorý ale nie je koncom, lebo nič sa nerozuzlilo. Akýsi hybrid Dňa nezávislosti a niekoľkých ďalších diel trpel širokým arzenálom klišé a logických prešľapov. Vie niekto rozumný dôvod, pre ktorý by si mimozemské obludy mali pomenovať svoju vlajkovú loď postavou z gréckej mytológie? Vševedúci hlavný hrdina vie, ale nedokáže temer nikoho presvedčiť o svojej pravde. V jednej chvíli je hrdina č. 3 jeho hlavným protivníkom, aby sa vzápätí stali spojencami na život a na smrť - pritom nič prevratné sa medzitým neudeje. Čítal som to s otvorenými ústami až do konca, lebo ma zaujímala miera, ktorú dokáže autor naplniť. Niekoľko meríc.

Jednobodová poviedka je písaná denníkovým štýlom. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu krátko po smrti jedného denníkujúceho pocíti niekto iný nutkanie pokračovať v zápisoch a navyhnutne speje k záhube tiež. Repeat until limit na dĺžku poviedky v súťaži dosiahnutý. Spočítaj mŕtvoly, vysvetli, že zomrieť museli. K tomu upírska pliaga len ináč pomenovaná. Strašná zlátanina, ale prekúsal som sa cez to o niečo ľahšie než skrz predchádzajúci kus.

Priemerné skóre sa udržiava v blízkosti päťky, za tretí balík je 4,96. Nie je to až také dobré, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Zdá sa, že poviedka, ktorá má všetky moje kritériá na úrovni OK, je približne na úrovni 7 bodov. Takže päťbodovej niečo určite chýba. No na druhú stranu je globálna kvalita lepšia, než ma znalí veci nastrašili pred začiatkom. Ešte nie som v polovici a už mám 9 poviedok na úrovni 8+. To sa dá.

Teším sa na ďalšie poviedky.



* - Affiliate linka, pokiaľ si cez ňu na Martinuse niečo kúpite, dostanem drobnú províziu.



Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu