Rozhodujem Cenu Fantázie 2013 (V)

Autor: Juraj Lörinc | 20.8.2013 o 15:45 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  319x

Bol som na dovolenke na chalupe. Nie úplne vlastnej, ale bolo to v rodine. Z chalupy sme vyrážali na výlety, dobre bolo. Aj o tom hádam dakedy popíšem, len to nesmiem odkladať. Hrozí, že to prebijú novšie zážitky a udalosti. Aby som sa trochu nakopol, začnem tým, čím som v podstate relaxoval popri výletovaní a rúbaní dreva. Po večeroch som sa prekúsaval ďalšími súťažnými poviedkami Ceny Fantázie, v ktorej tento rok spoluporotcujem. (Ak vás náhodou zaujíma aj to, čo som dosiaľ popísal o poviedkach Ceny Fantázie 2013, pozrite sa na spodok textu, do súvisiacich článkov.)

Počas chalupárenia (hahaha) som čítal piaty balík, ktorý obnášal 27 poviedok. Ich priemerné hodnotenie bolo o celý bod horšie ako v štvrtom balíku, bolo na úrovni 4,56 bodu. Neviem, či to bolo bohatstvom zážitkov (takže sa mi v porovnaní s nimi poviedky zdali menej výrazné), únavou z čítania toľkých textov s nápadnými chybami rôznych druhov (nehovorím zďaleka len o pravopise, ako som už pred časom spomínal) alebo skutočne objektívne slabšou úrovňou.

Pozitívne vyčnievali dve poviedky, ktorým som pridelil po osem bodov.

Prvá z nich bola zo žánru fantasy. Ľudia žijúci v izolovanej krajine sú odmalička vedení k tomu, že jediným spôsobom prežitia je to, čo robia, lebo musia. Občas sa niektorí ľudia odtrhnú z tejto dobrovoľne-nasilu nasadenej reťaze a pokúsia sa utiecť a nekončí to s nimi dobre. Urobí tak aj hlavná hrdinka a cestou "von" zistí, prečo to s odchádzajúcimi ľuďmi malo spravidla zlý koniec. V týchto konfliktných pasážach je niekoľko výborných a originálne podaných komplikácií na ceste, nechcem povedať oblúd alebo pascí - no prosto v týchto miestach je poviedka veľmi silná. Škoda, že podobne dobrý nebol aj úvod, chvíľu mi trvalo, než som jeho logiku-banalitu strávil.

(Aký to kontrast s tematicky svojím spôsobom podobnou poviedkou, ktorú som čítal práve dnes - tiež ľudia izolovaní od veľkej časti sveta, tu konkrétne pod vodou, a hlavná hrdinka žena pretrhne túto izoláciu. Bože, ale ako klišéovito alebo naivne sú niektoré pasáže napísané, to by ste neverili.)

Druhou osembodovkou z dovolenky je postapokalyptické sci-fi, v ktorom veci idú z kopca ešte aj potom, čo sa už dávno mali dostať na rovinku. Z podobnej klasiky by som spomenul napríklad Deň trifidov alebo Grotesku, prosto zvyčajne sa rýchly zošup spomalí, až zastaví, a ľudstvo dajako prežíva. Nie tak v spomínanej poviedke. Ľudia vymierajú a podľa všetkého niet cesty späť. Hlavný hrdina je pritom majstrom v prežití, dokáže všetko, ani kanibalizmus mu nie je cudzí, ľudské mäso chutí dosť dobre. Ale ako to už býva, príde na psa mráz. Kto z koho? Ľutujem, že som pointu vytušil veľmi skoro, pokazilo mi to záver, asi by to chcelo podávané informácie ešte trochu zaobaliť.

Na druhom konci bodovej stupnice na mňa kývajú dve nuly. Prvá je takpovediac kontumačná (autor sa podpísal napriek organizátormi niekoľkorát opakovanému upozorneniu o zásadnej anonymnosti), ale keď už som tú poviedku mal v rukách, začítal som sa do nej. To som ale nemal robiť. Našiel som totiž druhý dôvod na isté pochybnosti... škoda reči.

Druhá nula je štandardná, za niečo také by som hádam vyhadzoval od maturity. Zlátanina banálnych kecov o tom, ako sa traja ľudia vybrali na inú planétu a tam prežili len tak desať rokov, lebo na Zem zmietanú jadrovou vojnou sa nechceli vracať. Ako dobre, že mali so sebou všetko, čo potrebovali na postavenie sebestačnej kolónie.

(Napadá mi, že snáď nikdy v živote som nepoužíval slová zlátanina a banálny tak často, ako toto leto. To neznačí, že by som bol s celkovou úrovňou súťažiacich poviedok nejako sklamaný. Po skúsenostiach s finálovými kusmi z minulých rokov a úvodnom strašení boli moje očakávania veľmi nízko, takže som skôr pozitívne prekvapený, koľko dobrého som medzi súťažiacimi našiel. Takže to beriem skôr tak, že čítanie poviedok, premýšľanie nad nimi a vyjadrovanie názorov aktivuje spiace zložky mojej slovnej zásoby. Ako hovorí klasik - to se vyplatí!)

Šiesty balík mám rozčítaný a keď to dobre pôjde, zakolem ho tak do týždňa. Držte palce mne, aby sa mi to podarilo, a držte palce aj sebe, pokiaľ ste poslali do súťaže niečo dobré a zatiaľ som sa k tomu nevyjadril pred prechodom na druhý koniec. Nádej umiera posledná.





Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?