reklama

Danilo Kiš: Hrobka pro Borise Davidoviče

V knižnici som náhodne siahol do poličky so staršími kusmi. S ohľadom na zloženie knižného fondu Mestskej knižnice na Laurinskej to zvyčajne znamená, že mi do roky vkĺzne niečo vydané ešte pred revolúciou. Aj tentoraz to tak vyzeralo, prebal čierny, s bielymi písmenami, vydavateľstvo Mladá fronta, ošúchané ako po päťdesiatich čitateľoch a oriezka žlto-šedá ako po dvadsiatich rokoch ležania v poličke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Začítal som sa. Niekoľko príbehov ľudí, ktorých zomleli dejiny. Začínajú sa (s jednou stredovekou výnimkou) pred prvou svetovou vojnou, počas nej, po nej, trvajú a končia zle. Napríklad počas druhej svetovej vojny v gulagu. A keď sa ukázalo, že nejeden z hrdinov v podstate podporoval rôzne myšlienky socializmu, no strana ich vyžmýkala a potom odhodila ako citrón, vzklíčilo vo mne nejasné tušenie, že túto knihu asi nevydali v Mladej fronte za socíku.

Pozerám na prebal a do tiráže. Danilo Kiš je srbský židovský spisovateľ, ktorý Hrobku publikoval v roku 1976. Do češtiny ju preložil Dušan Karpatský v roku 1995... ach tak. Vôbec som si neuvedomil, že od revolúcie uplynulo už 24 rokov, ten čas ale letí!

Vrátim sa teda k hlavným hrdinom príbehov. Aj keď dejové línie sú rozložené po celej Európe, osudy hrdinov sa zbiehajú na území Sovietskeho zväzu, kde to s nimi nedopadá dobre. Jeden za druhým padajú za obeť vyšším záujmom alebo rozmarom aj neznámych ľudí. Ich príbehy sú písané životopisným spôsobom, ktorý mi pripomenul Balzaca.

Táto kľúčová charakteristika naznačuje, že to asi nebolo zlé. Veru nie. Mám rád Balzacov košatý štýl a i keď Kiš je striedmejší, zaujal ma podobne. Dá sa povedať, že jednotlivé poviedky sú písané ako umelecké životopisy hlavných hrdinov. Pravda, temná atmosféra dejov ma práve nepobavila, humor má pomerne čierny nádych, ako povedzme v nasledujúcom odstavci o konci jedného vyšetrovania:

Státní žalobce V. N. Kričenko, mistr hrdelních pří, požádal pro pětici hlavních obžalovaných o nejvyšší trest, ale, jak říká Kaurin, k všeobecnému údivu ve své závěrečné řeči "nevláčel Novského blátem". (Chce se mi věřit, že role Novského v tomto procesu byla koupená za tuto cenu.) Dokonce mu svým způsobom vyslovil uznání, že si až do posledka uchoval integritu osobnosti, navzdory všemu (což dokazuje jeho upřímná spolupráce s vyšetřujícími orgány), a nazval jej dokonce "starým revolucionářem". Zdůraznil, že Novskij byl odjakživa fanatikem svých idejí a přesvědčení, které v osudném okamžiku dal do služeb kontrarevoluce a mezinárodního buržoazního spiknutí; Kričenko se pokusil nalézt vědecké vysvětlení této morální úchylky a objevil je v maloměšťáckém původu obžalovaného a v zhoubném vlivu jeho častého pobývání na Západě, kde se víc zajímal o literární lapálie než o politiku. Starý Rabinovič vyprávěl před smrtí v kolymské nemocnici, kde ležel poloslepý s kurdějemi, doktoru Taubemu o svém setkání s Novským na chodbě soudní budovy po skončení procesu. "Borisi Davidoviči," řekl mu, "obávám se, že vám přeskočilo. Svým plaidoyer nás všechny pohřbíte." Novskij mu odpověděl s podivným výrazem ve tváři, který vzdáleně připomínal úsměv: "Izáku Iljiči, vy byste měl znát zvyklosti při židovském pohřbu: v okamžiku, kdy se chystají odnést mrtvého ze synagógy na hřbit, jeden služebník Jehovův se skloní nad nebožtíkem, osloví ho jménem a řekne mu nahlas: Věz, že jsi mrtev! " Pak se na chvíli odmlčel a dodal: "Výtečný obyčej!"

Tento odstavec som nevybral náhodou. Okrem titulného hrdinu je v ňom mimochodom spomenutý aj hlavný hrdina inej poviedky (hádajte ktorý). Kaurin je jedným z fiktívnych historikov, na ktorých sa Kiš pri svojom životopisovaní odvoláva ako v štandardnej historickej knihe. Je z neho zrejmé, že pre čítanie je potrebné poznať trochu aj reálie doby (kolymská nemocnica). A je dobre vidno, že Kiš všetko čitateľovi nedáva ako na podnose, mnohé zamlčí, treba si domyslieť.

V tom istom zväzku je ešte druhé kľúčové dielo Danila Kiša, ktoré som ešte nezačal čítať: Encyklopedie mrtvých. Za normálnych okolností by som o celej knihe písal až po jeho prečítaní, ale videlo sa mi potrebné čítanie si rozdeliť (priveľa pochmúrnosti naraz škodí) a tak je to aj s písaním. Ale takto asi budem aj chváliť dvakrát.




Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu