MH&MH: Kandidát

Autor: Juraj Lörinc | 9.9.2013 o 0:10 | (upravené 9.9.2013 o 16:38) Karma článku: 3,07 | Prečítané:  383x

Tentoraz si dáme niečo oveľa novšieho než býva zvykom medzi knihami prepieranými v mojej literárnej rubrike. Kandidáta vydalo vydavateľstvo inaque.sk v roku 2012, čiže len toť nedávno. Dej sa odohráva v najšej blízkej budúcnosti, na jar roku 2014. O čo ide?

Asi viete, že nás na budúci rok čakajú prezidentské voľby. Kto sa chce stať prezidentom, musí byť ešte predtým kandidátom. To samozrejme nestačí, kandidát si musí spraviť poriadnu kampaň. A tom to celé je. O kampani, ktorá musí dopadnúť dobre, lebo ináč...

Rozprávačom celého príbehu je niekto zvonka. Je ním človek, ktorý má v pracovnej náplni odpočúvanie záujmových osôb pre súkromnú osobu. Nevie síce presne, kto si ho a náhodného parťáka najal. Ale klient dal jasné zadanie a platí. Preto sledujú, odpočúvajú a analyzujú. Hneď na začiatku sa pripletú k tomu, ako reklamná agentúra dostala zakázku dva mesiace pred voľbami "urobiť" kandidáta a potom to už fičí.

Určite ešte niečo ďalšie z deja prezradím, pretože vás nechcem nahovárať, aby ste si Kandidáta prečítali. Práve naopak. I keď som ho dočítal až do konca a niektoré pasáže boli dosť dobré, mám z neho dosť frustrujúci pocit. Dôvod by som hľadal v spôsobe previazania deja so skutočnosťou, ktorá sa ma, nás, vás dotýka.

Totiž odkazov na realitu je v knihe nepočítane, je na nich v podstate postavená. Možno by mala byť niečím ako satirou, možno niečím ako umeleckou fikciou, možno aj trochu filozofickou úvahou nad dnešným spôsobom demokracie. Proti každému z týchto spôsobov chápania textu však hovoria niektoré epizódky, z ktorých sa skladá dej:

- sú tu javy čisto realistické, často smutné alebo hrozivé, ale určite realistické,
- ďalej javy, o výskyte ktorých v realite sa dá teoretizovať, čitateľ im môže uveriť, ale niektoré z nich sa dejú, niektoré nie,
- nakoniec sú tu javy, ktoré sú prosto neuveriteľné či dokonca nerealistické.

Pravda, vyskytol sa v knihe moment, keď som sa upokojil a povedal si "tak fajn, toto je taká haluška, že je jasné, že to nemôže nikto myslieť vážne, zameranie je jasné". To bolo vo chvíli, keď v kampani kandidáta vytiahli tromf prvej veľkosti. Bol potomkom dôležitej slovenskej historickej postavy. Lenže moje uspokojenie netrvalo dlho, dôrazom na teoreticky možné javy autori môj pokoj zabili.

A propos, autori. Sú dvaja a obaja majú iniciály MH. Marián Hečko je známy tvorca, Michal Havran je známy tvorca, ale tak nejak mi nikdy nenapadlo spojiť si ich dokopy. Možno preto na mňa Kandidát vplýva tak rozporuplne.

Druhým tromfom volebnej kampane by mal byť atentát na kandidáta. Samozrejme atentát neúspešný, aby to kandidát prežil a získal bezvýhradné sympatie verejnosti. Úprimne povedané, niečo takéto ma vyslovene sklamalo. Pravda, autori voľbu takejto kampaňovej finty zdôvodňujú odkazom na reálne prípady, keď atentát zomkol masy za jeho obeťou. Ale faktom je, že niečo takéto už vo fikcii bolo použité, hneď z voleja mi napadol jeden z dielov Panoptika mesta pražského. Nepochybujem, že toto nie je jediný výskyt podobného, či dokonca rovnakého motívu.

Tak či onak, frustrovaný som aj z toho, že niektoré hnusobstvá vysvetlené autormi sa určite dejú. Mám po rokoch už tak trochu zrútené ideály a neteší ma, že mi to niekto zase pripomína.





Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?