Počítačoví piráti

Som presvedčený, že ste uhádli. Aj dnes sa počítačovým pirátom niekedy hovorí piráti. Pravda, tento výraz už má aj iný, bežnejší význam, niečo ako "ten, kto si zobral to, čo mu nepatrí, nie nutne násilím". Ale piráti v poviedkach sú skôr hackeri alebo iní nekradnúci kyberzločinci. V niektorých prípadoch sú nimi dokonca počítače samotné.

Rozmedzie temer tridsitich rokov, počas ktorých poviedky boli vydávané, je ešte prekonané viac ako 30 rokmi, ktoré od konca obdobia uplynuli po dnešok. Práve v posledných desaťročiach pritom vývoj výpočtovej techniky akceleroval. V dôsledku toho sa môžu viaceré poviedky v knihe javiť ako veľmi staromódne alebo dokonca nepochopiteľné, s dnešným počítačovým arzenálom. Veď každý x-tý človek na ulici má vo vrecku alebo taške možno aj väčší výpočtový výkon, než mali všetky počítače na svete v roku 1953 dokopy.

Napriek tomu niektoré poviedky pôsobia aj dnes mrazivo reálne. Mám na mysli najmä skúsenosť snáď každého človeka s tým, že "tak to vyšlo z počítača", "to sa mi nedá v systéme spraviť" alebo "nechajte tak, zaplatťe, podajte si reklamáciu, prešetríme, opravíme". Presne toto pocítil na vlastnej kožke hrdina poviedky S počítači se nediskutuje - začalo to vrátením chybnej knihy do zásielkového obchodu, skončilo to skoro až popravou. Našťastie guvernér udelil milosť, trebalo ju len riadne spracovať...

Názov poviedky Podvodník je taký generický, že môže byť prakticky o čomkoľvek - o zuluskom šamanovi, o upratovačovi v Kremli vydávajúcom sa za oblastného tajomníka strany odniekiaľ zo Zauralia alebo o experimentálnej bojovej jednotke, ktorá vďaka hre s počítačovými záznamami existuje len na papieri. Nehovorí prakticky nič. Na nedávnej besede o fantastických poviedkach zaznel názor, že názov poviedky je dôležitý. V tomto zmysle sa dá povedať: nenazývajte svoju poviedku podvodník. Mimochodom, cé je správne, ako to už býva.

To taký názov Písek v soukolí tiež nedefinuje oblasť, ale oveľa presnejšie naznačuje, o čom to bude. O tom, že niekde bol kvalitný hodinový stroj a ten sa začal zadrhávať. Úlohou hlavného hrdinu je stroj vyčistiť, aby zase šlapal. Stroj je skutočne strojom, ale namiesto mechanických koliečok v ňom fičia elektróny. Práve logická zápletka tejto poviedky ma zaujala asi najviac v celom výbere. V poslednej dobe som si uvedomil, že dobre zamotaná a potom logicky rozmotaná zápletka ma vie dostať. Naopak, logické chyby alebo príliš veľké diery ma znechucujú.

Spoločným motívom viacerých textov bol predpoklad existencie jednej obrovskej databanky údajov, v ktorej sú všetky podstatné a mnohé nepodstatné informácie o našom svete. Tie umožňujú predpovede zločinov alebo iných javov s vysokou pravdepodobnosťou. Alebo ako v prípade poviedky Na počkaní minimálne pátranie po kadečom po celom svete bez toho, aby sa detektív pohol od terminálu. To posledné je už v dnešnom svete v rozsahu poviedky celkom dobre mysliteľné a to dokonca aj vo verejnej časti internetu. Ale k tým predpovediam ešte predsa len niečo chýba. Dúfam. Aj keď...

Celý výber zostavili traja editori. Isaac Asimov je vypichnutý na obálke skoro až do úrovne autora, zatiaľ čo Martin H. Greenberg a Charles G. Vaugh sa krčia pod názvom polovičnými písmenkami. Marketing nepustí. Treba spomenúť aj Richarda Podaného a Veroniku Volhejnovú, ktorí sa postarali o preklad.

Bez debaty sa to celé dobre čítalo. Ak na výber Počítačoví piráti ako sci-fi fanúšikovia niekde natrafíte, v knižnici (ako ja) alebo v obchode *, siahnite po ňom. Odporúčam.



* - Affiliate linka do Martinusu, kúpte si niečo a mne to hodí zanedbateľnú províziu.