Prečo sa dieťa varí v kaši

Na začiatok rozprávania a uvažovania nad touto knižkou by sme si mohli dať malý kvíz. Prezradím, že jej autorkou je Aglaja Veteranyi. A teraz dve otázky. 1. V ktorej krajine sa narodila autorka? (Nie je to až taký chyták, ako by ste si možno mysleli.) 2. V akom jazyku bola kniha napísaná? (Možno pri tejto otázke pomôže, že ju prekladala Jana Cviková.) Máte svoje odpovede? Tak sa poďme pozrieť, ako ste sa trafili.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Najskôr si dajme odpoveď číslo dva. Aglaja Veteranyi* knihu napísala v nemčine, napriek tomu, že nemčina rozhodne nebola jej materinským jazykom. Tak nejak mohla získať aj cenu Adelberta von Chamisso.

A teraz odpoveď číslo jedna. Maďarské meno v inej krajine ako Maďarsko, s tým mám svoje skúsenosti. Ale nie až také ako Aglaja Veteranyi. Narodil som sa v Československu a čo mi pamäť siaha, žijem na Slovensku vcelku v pohode. Nie tak ona - narodila sa v roku 1962 v Bukurešti (správna odpoveď je teda Rumunsko), s cirkusáckou rodinou precestovala kus sveta a v roku 1977 všetci emigrovali do Švajčiarska. Nemala vtedy ani základné vzdelanie! Písať a čítať sa naučila sama, po nemecky.

Zo života autorky som povedal práve dosť, aby som mohol konštatovať, že kniha Prečo sa dieťa varí v kaši je silne autobiografická. Nikto sa nemusí Veterányi pýtať ako Viewegha, že či to má autobiografické črty. Má. O detailoch zase nebudem špekulovať, prosto poviem, o čom to je.

Kniha má štyri časti. Popísal by som ich asi takto:

1. V cirkuse.
2. V detskom ústave.
3. Vo varieté.
4. Nikde.

To je stručnosti príbeh hlavnej hrdinky - rozprávačky. Je popretkávaný ohliadnutiami do minulosti a najmä hromadou poriadne drsných obrazov. Tie sú však v súlade s dejom, ten je predsa tiež drsný. Taký je život v cirkuse, tak sa cíti dieťa odlúčené nielen od rodiny, ale aj od svojho prostredia, ani vo variété sa často nevystupuje kvôli umeniu, ehm, ale však niekto rodinu živiť musí. A potom príde koniec, keď sa ukáže, že sedem remesiel je bieda.

Dajme si nejaký úryvok.

Moja sestra a ja máme svoje vlastné hry.

Vyleziem jej na plecia a hodím sa na štrk.
Sestra pije vodu z kravského válova.
Vkladám si zem do maslového chleba.
Sestra si privrie prst do dverí.
Škriabem sa až do krvi.
Sestra si vytrhne za hrsť vlasov.
Padnem ako jazdkyňa na roh stoličky.

Chceme do nemocnice.

Nech si, kto chce, vraví, čo chce, mne sa dieťa v kaši páčilo. Ako kniha. Nie ako uvarené mladé ľudské mäso. Asi tak.

Mimochodom, autorka asi desať rokov po vydaní knihy spáchala samovraždu. Depresie.

Poznámka pod čiarou

* - Ani si neviete predstaviť, aké ťažkosti mi toto meno robilo pri písaní. V podstate zo všetkých napísaných mien Veteranyi som musel odstrániť dĺžeň z a - lebo však Traja Veterányi, nie?