Ženy z Rijádu

Štyri hlavné hrdinky spája spoločné priateľstvo zhmotnené v spoločných babincoch (podobné fungujú aj v slovanskom svete). Na nich preberajú v podstate všetko, čo ich trápi i netrápi. Trápia ich najmä muži, ako ináč. Naďa má neverníka a chorobu. Nora má nového údajného záletníka, vlastnú dcéru a niečo ako nevlastného syna. Markéta má saudského Araba dobre zabezpečeného, zatiaľ čo Alena má Araba egyptského, zabezpečeného ako-tak. Toto rozdelenie sa rieši počas celej knihy, neprichádza ku žiadne výmene partnerov medzi priateľkami, každej skočí do úsmevu len malý počet ďalších. A nejako to celé s každou dopadne.

Podtitul "Sex v meste v arabskom svete" prináša otázku vzťahu k autorským právam Candace Bushnell a jej vydavateľov. Pravdepodobne je obetou marketingovým mágom vydavateľstva Marenčin PT. Podľa toho, ako sa autorka javí v blogoch, nepovedal by som, že je to jej nápad. Tento dojem podporuje aj celkový štýl Žien z Rijádu. Rozhodne nie je taký frivolný ako pravý Sex v meste , aj keď zmienkam o telesných rozkošiach sa celkom nevyhýba. Veď sme ľudia a vzťahy majú aj sexuálny rozmer. Ale Samanthinu pendantku by sme v knihe hľadali márne, aj Carrie a Miranda by boli na Rijád príliš voľné. Videl by som to tak na úrovni Charlotty alebo menej. Pravda, treba povedať, že dve hlavné hrdinky sú značne staršie, takže niet divu. Keď sa k tomu priráta i krajina...

... ktorá podobným eskapádam rozhodne nepraje. Najsilnejšou stránkou románu je, z pohľadu bežného Slováka, dôkladné a pritom z veľkej časti nenásilné vysvetľovanie miestnych reálií. Človek niečo pochytil už zo Soninho blogu, ale v takomto množstve a s takou intenzitou je to fakt sila. Uvedomoval som si počas čítania mnohé obmedzenia, ktoré zákony a zvyky v Saudskej Arábii ľuďom prinášajú, ale aj tak si pravdepodobne nedokážem dostatočne predstaviť, ako to tam chodí. Kto nezažil, ten asi plne nepochopí. A tuším to ani nechcem zažiť.

Vďaka tomu, že autorka je Slovenka, nezostalo nič podstatné stratené v preklade. Editorovi ušlo pár preklepov, ale však dobre. Iritovalo ma snáď jedine opakované používanie slova "potencionálny".

Celkovo sa mi kniha samozrejme páčila. No - samozrejme ako samozrejme. Je treba povedať, že je to jednoznačne ženský román, písaný ženskou optikou a primárne pre ženské publikum. Mal by som teda skôr povedať, že kniha sa mi páčila aj napriek bla, bla, bla, čo je (nie samo)zrejmé z tohto článku. Howgh.