Colm Tóibín: Brooklyn

Autor: Juraj Lörinc | 28.10.2013 o 8:08 | Karma článku: 6,35 | Prečítané:  313x

Bol jeden hlavný dôvod, pre ktorý som si túto knihu v knižnici požičal. Na obálke mala okrem iného uvedenú nasledovnú informáciu: "Víťaz Costa Book Awards - najlepší román britskej a írskej literatúry v roku 2009." Moje skúsenosti s laureátmi podobných ocenení sú vysoko pozitívne. Nie vždy sú to diela priamo podľa môjho gusta, ale aj v prípadoch, keď ma vyslovene nenadchli, ma rozhodne niečím zaujali. Nuž teda som neváhal a bral som.

Ale potom som sa zasekol. Text na prebale ma odrádzal od čítania. Írske dievča odíde z neutešených perspektív v malom meste v Írsku do New Yorku, kde sa vo veľkom svete uvedomí, nájde aj lásku. Potom sa z rodinných dôvodov musí vrátiť do Írska. Nakoniec ju čaká rozhodnutie, kde chce žiť svoj život. Ehm. Radšej som si najskôr prečítal dve zbierky sci-fi poviedok (Počítačoví piráti, Planeta, která neexistovala (I)), moderný autobiografický román (Prečo sa dieťa varí v kaši) či dokonca Ženy z Rijádu, keď už boli od tuto kolegyne blogerky. A Brooklyn trpezlivo čakal na svoju šancu.

Dostal sa až do rizika, že ho vrátim do knižnice bez prečítania, lebo k nedávnym narodeninám som dostal niekoľko knižiek z mojich obľúbených žánrov. Naveľa som sa do Brooklynu pustil, že predsa mu musím dať šancu, keď už som si ho vzal.

(Tento úvod nebol samoúčelný, nemal ani poukázať na moju čitateľskú (ne)aktivitu, či nemal byť ani akousi spoveďou vyberavého požičiavateľa, ktorý si vybral zle. Cieľom bolo vysvetliť, v akom mentálnom nastavení som začal Brooklyn čítať. Zrejme nebolo veľmi ústretové ku tejto konkrétnej knihe. Vlastne som sa trochu cítil ako okolnosťami dotlačený do niečoho, čo môže byť dobré, ale nechce sa mi s tým začínať.)

Úvodné obrázky z írskeho malomesta vo mne vyvolávali pochybnosti o dobe, v ktorej sa dej odohráva. Zaostalé mestečko, z ktorého temer všetci mladí muži odchádzali za prácou do Anglicka. Ženy s prísne katolíckou výchovou. Je to koniec 19. storočia? Sú to dvadsiate roky? Tridsiate? Niektoré indície naznačovali, že možno ide dokonca o dobu po druhej svetovej vojne, ale to mi zase nešlo do hlavy. Všetko bolo jasné až v momente, keď o jednej postave hovorili ako o preživšej holokaust. Päťdesiate roky.

Na druhú stranu... to fakt v Írsku vtedy boli až také zúfalé pomery? Zvláštne, ťažko predstaviteľné, ale predsa len už odvtedy uplynulo 60 rokov. To je doba.

Inou vecou bolo, že popis bežného malomestského života zväčša ženskej populácie bol pútavý. Nepotrpím si na bulvár a ženský faktor tiež nie je moja šialka kávy. (Ako vidíte, niektoré bulvárne pikošky sa ku mne predsa len dostanú.) Aj ten pomalý ženský úvod bol taký dobrý, že som okamžite dostal neprekonateľnú chuť Brooklyn čítať a čítať v každej voľnej chvíli. A to sa celá kniha odohráva zväčša v ženskom prostredí, mužské postavy hrajú len minimálnu rolu. V podstate len tri sú veľmi dôležité. Írsky kňaz z Brooklynu, ktorý hlavnej hrdinke Eilis vybaví cestu do Ameriky za prácou a ešte jej pomáha aj všelijako ináč. Ďalej muž, ktorého si Eilis v New Yorku nájde a potom ešte jeden muž. Ináč aj v Írsku, aj v Brooklyne, dokonca aj po ceste loďou, sa dej posúva dopredu najmä konaním a rozprávaním žien.

Rozprávanie fajnovo graduje. Zrýchľuje sa, dejú sa stále zaujímavejšie veci, darmo, Amerika je zem neobmedzených možností. Len keby sa Eilis nemusela kvôli smrti v rodine vrátiť naspäť do Írska. To by mohlo jej chlapovi zlomiť srdce. Tak čo s tým? Nechcem prezradiť čokoľvek podstatné z deja, tak nebudem konkrétnejší.

Ale rád by som vyslovil svoj názor na Eilis ako hrdinku. Po prečítaní až do konca mám z nej pocit ako z božieho hoviadka, ktoré ide, kam sa mu povie a trápi sa strašnými blbosťami, predstavuje si veci, ktoré nie sú, zabúda na veci, ktoré sú. A to všetko len preto, že nemá informácie a najmä nemá odvahu sa spýtať, pretože by to možno znamenalo porušenie konvencií, aj keď hádam aj nie. Pri tom všetkom má zväčša neskutočné šťastie. Ako čitateľ som chvíľu očakával, že sa jej predsa už musí prihodiť niečo hrozné - že láskavo vybavená cesta do Ameriky bude pascou - čo ja viem v podobe obchodu s bielym mäsom, že niektorý z jej chlapov sa ukáže byť v skutočnosti oveľa horším, že zamestnávateľ bude taký alebo onaký. Ale ono nie, v podstate skoro všetci ľudia, s ktorými sa stýka, sú nielen k nej veľmi dobrí. Napriek ich chybám je to taká zbierka dobrých ľudí.

Z tohto pohľadu je Brooklyn ohromne optimistickým románom. Áno, ľudia zomierajú a stávajú sa im aj iné zlé veci, ale taký je už beh sveta, a pokiaľ sa človek snaží a pracuje a je dobrý, tak to s ním vlastne asi dosť pravdepodobne dopadne dosť dobre. Optimizmus najhrubšieho zrna. (Ešte aj pregrcaná cesta cez Atlantik má svoje pozitívne čaro. Lebo však ľudia si pomáhajú.)

Popri tom všetkom text nepôsobí presladene. Naopak, dýcha z neho atmosféra tých rokov, tak to chodilo, tak sa hovorilo, tak to mohlo byť. A veľmi dobre sa čítal, ako som už spomínal, nevedel som sa od neho odtrhnúť. Aj s ohľadom na námet sa vôbec nečudujem oceneniu, ktoré román ovenčilo. Po peripetiách so začiatkom čítania by som povedal, že nakoniec ešteaj pozitívne prekvapil.

(Je to teda ďalší bod pre literárne ceny. Aj nabudúce to risknem.)

Preložil Igor Navrátil, vydal Slovart v roku 2013. (Hohó, fakt čerstvá novinka. A tuším aj dosť dobré editovanie, nič ma v texte nerušilo.)





Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?