Odpoveď na túto otázku napovie fakt, že autorom zbierky poviedok je Sergej Dovlatov, ktorý 38 rokov žil v Sovietsko zväze, bol novinárom, potom emigroval a svoju životnú púť zakončil ako "prisluhovač vrahov z Wall Streetu" v časopise The New Yorker .
Poviedky v knihe majú veľmi výraznú autobiografickú náplň, životopis autora a obsah knihy temer kričia, že Dovlatov snáď len tak trochu prifarbil skutočnosť, ktorej bol svedkom a účastníkom. A možno vôbec neprifarboval. Z tohto pohľadu by som ich nenazval ani satirou, ani paródiou, skôr akousi drobnou hyperbolou. Chromý osud bratov Strugackovcov je oproti tomu absolútne uletenou fikciou, aj keď do istej miery rozpráva o tom istom, o živote nekonformných spisovateľov v sovietskej spoločnosti.
Čo sa stane, keď dvaja novinári z Tallinu vyrazia pomôcť miestnej najlepšej dojičke napísať úprimný oddaný list súdruhovi Brežnevovi? Ako to bolo s tou mŕtvolou? Čo znamenalo rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve? Ako súvisí rodinný život s emigráciou? Ako hlboko môžeš byť, keď si raz hore a raz dole? Ako sa pretĺka príživník na ženskej dobrote?
Ak to chcete vedieť, prečítajte si knižku. V niektorých chvíľach bolo smerom odo mňa počuť tiché "cheche", ale úprimne povedané, na mieste hrdinov by mi rozhodne do smiechu nebolo.
(písané 28. januára 2006)
Čiasi smrť
Na Vianoce som okrem iného dostal zopár knižiek. Meno jednej z nich hlási, že niekto zomrel. Keďže som ju už dočítal, viem o čo ide. Je to meno jednej z poviedok a mŕtvy bol pracovník televízie. Významný. Preto mu urobili pohreb s celou parádou a kopou rečí. Nikomu nevadilo, že v truhle je vystretý úplne iný nebožtík, všetci sa dobrovoľne tvárili, že tam leží ten pravý. Prečo?