Deň, keď praskla bublina

Autori sa pokúsili všetky príbehy skonštruovať tak, aby zodpovedali informáciám, ktoré sa im o postavách príbehu podarilo zozbierať. Brali do úvahy denníky, úradné materiály i výpovede priamyych svedkov či potomkov hrdinov.

Výsledok je presvedčivý, nachádza sa niekde na pomedzí medzi historickým románom a literatúrou faktu. Kniha sa mi (v českom jazyku) čítala veľmi dobre, zhltol som ju v priebehu dvoch dní, počas jednej cesty vlakom a jedného dlhého večera, ktorý sa pretiahol ďaleko za polnoc - nemohol som ísť spať, kým som nezistil, ako to s jednotlivými hrdinami skončilo.

S väčšinou z nich to bolo ku koncu knihy bledšie ako na začiatku. Niet sa čo čudovať, rast akciových trhov ku koncu dvadsiatych rokov v USA bol viac špekuláciou a podvodom než odrazom reálneho rastu ekonomiky. Mnoho ľudí si zvyklo žiť na dlh vo viere, že budúce výnosy z akcií dlhy pokryjú. Výnosy, ktoré nikdy neprišli.

Z tohto dôvodu je okrem svojho napínavého deja kniha i varovaním pre súčasnosť. Nikto doteraz nevynašiel recept na vždy rastúcu ekonomiku bez výkyvov, recesie. Neboli ním ani naposledy dotcomové akcie a možno pochybovať o tom, že taký recept niekedy objavíme. Skôr to vyzerá na nové a nové praskajúce bubliny.

Podobne je to so zadlžovaním - je potrebné si vždy veľmi dobre rozmyslieť, či budem schopný svoje dlhy uniesť. To, že sme my jednotlivci menej zadĺžení ako vo vyspelejších krajinách, neznamená, že zadlžovať sa viac z akéhokoľvek dôvodu je vždy rozumné. Kto si prečíta „Deň, keď praskla bublina“, bude sa asi nad svojimi osobnými financiami zamýšľať aspoň štipku dôslednejšie než predtým.

(písané 5.3.2005)