"Vládne strany ušetria na doprave, ministrov a členov vedenia parlamentu vozia po mítingoch šoféri na vládnych bavorákoch. Každý z nich má podľa zákona k dispozícii 24 hodín denne auto so šoférom.
V SMK sa dohodli, že bavoráky sa v kampani využívať nebudú. Možnosť voziť sa na služobnom aute zatiaľ využíva aj bývalý minister za KDH Vladimír Palko. Ministri majú nárok na služobné autá tri mesiace po odstúpení z funkcií.
Členovia vlády môžu pri cestách po Slovensku využívať ubytovanie vo vládnych zariadeniach. Politici ostatných strán bývajú počas niekoľkodňových výjazdov v hoteloch."
Toto zväčša nie sú žiadne novinky. Trochu ma prekvapil mierne populistický ťah SMK s nevyužívaním štátnych áut, v podstate sa tak jeho ministri vzdávajú benefitu ( perquisite ), na ktorý majú zákonný nárok. Veľmi by ma však prekvapilo, keby tento záväzok bezo zbytku dodržalo.
Na druhú stranu je asi dosť neopodstatnený nárok na služobné auto 3 mesiace po opustení funkcie. Vie mi niekto povedať nejaký vážny racionálny dôvod pre takýto benefit? Snáď to nie je motivácia, aby sa niekto obetoval a šiel robiť úžasne nepopulárnu prácu ministra...
V tejto súvislosti som si tiež spomenul na aféru Františka Tótha. Ten poslal desaťtisícom učiteľov ďakovné listy. Za to si ho tlač, politici aj Aliancia Fair-Play zobrali poriadne do prádla , že si robí za štátne peniaze predvolebnú kampaň.
Nie že by som si to nemyslel tiež, ale rád by som poznamenal, že tzv. "franking privilege" je normálnou súčasťou systému aj v toľko obdivovanej americkej demokracii. Výhody držiteľa úradu sú prirodzenou prekážkou absolútne rovnej súťaže.
V podstate neexistuje spôsob ako túto nerovnosť odstrániť, lebo situácia pred voľbami je prirodzene asymetrická. Jeden bol niekoľko rokov vo vláde, druhý v opozícii, tretí úplne mimo. Ostáva len otázkou, aké veľké výhody budú mať tí v úrade zo zákona. A tu dôjde na staré známe porekadlo, že kapry si predsa nevypustia rybník. Len sa spoja a vyženú toho, ktorý to preháňa.
(písané 8. mája 2006)
Výhody úradu
Čítal som si dnes pri raňajkách sobotňajšie SME a narazil som v ňom na článok o príprave strán na predvolebné mítingy. Okrem času a stratégie sa v ňom mierne spomenula aj otázka nákladov - a ako ich ušetriť. Citujem: