Mám radosť

Ten väčší samozrejme súvisí s dnešnou skúškou. Konečne to môžem povedať naplno, nemusím sa skrývať s tým, čo som to vlastne podnikal. Napriek tomu, že už pekných pár rokov robím na bankovom dohľade, nenechal som tak úplne vedu, ktorú som vyštudoval a minulý rok som dokonca podal na obhajobu dizertačnú prácu.

Deň D bol dnes. Všetko prebehlo nad očakávanie dobre a prácu som obhájil. Yes, yes, yes! (Ospravedlňujem sa, ale k občasnému používaniu anglických slov som sa už priznal .) Zatiaľ čo urobiť vysokú školu nebolo až také ťažké, skôr vďaka talentu než usilovnosti, vymyslieť niečo nové a napísať hodnotnú prácu, to bolo na niekoľko rokov tvrdej makačky, doslova odriekania.

Pravdu povediac, ešte viac než obhájenie práce ma napĺňal výskum. Poznáte ten pocit, že ste prišli na niečo, na čo neprišiel nikto na celej zemeguli pred Vami? Je to neopísateľná eufória. Ale mať obhájenú prácu znamená formálne ukončenie jednej etapy môjho života, konečne som striasol jeden dlho neukončený balvan a striasol som ho so cťou.

Menší dôvod súvisí čisto s blogom. Dovolím si tu uviesť výsledok malého prieskumu. Včerajší nervózny príspevok som zverejnil len na svojom blogu a nie na hlavnej stránke celého SME blogu - a predsa si ho prečítalo viac ako 50 ľudí. Potešilo ma to, pretože to znamená, že sa napriek môjmu rozvláčnemu štýlu písania nájde toľko ľudí, ktorí sa pozrú, čo mám nového... Nie sú to stovky, len desiatky - ale i tak je to o dosť viac, než som čakal. Ďakujem za priazeň. :-)

(písané 11.3.2005)