Totiž, autor knihy Karl Sabbagh nie je matematikom. Je novinárom a matematika nie je práve jeho hobby. Napriek tomu sa podujal na vyrozprávanie histórie vzniku Riemannovej hypotézy a nasledujúcej histórie pokusov o jej dôkaz alebo vyvrátenie. To so sebou nesie isté množstvo matematiky, ktorú je potrebné počas historického výkladu tiež osvetliť. Toto robí čo najpolopatistickejšou formou, s množstvom prirovnaní a rôznych vysvetlení. Ako to dokázal?
Jednoducho. Podarilo sa mu získať pre spoluprácu množstvo matematikov, pre ktorých je Riemannova hypotéza hlavným výskumným chlebom. Títo mu pomohli nájsť vhodnú metódu pre potrebný výklad ... ale poskytli mu oveľa viac. Pri osobných stretnutiach mu rozprávali o svojom vzťahu k matematike, príhody s ňou spojené, ukázala sa komplikovaná štruktúra matematickej komunity... proste kniha je doslova nabitá aj príbehmi, ktoré vôbec nesúvisia s Riemannovou hypotézou.
Veľmi dobre sa mi čítala. Keďže ja som aspoň trochu aj matematik, neviem úplne posúdiť prístupnosť výkladu skutočným laikom, ale celkovo by som povedal, že je to fantastická kniha. V oblastiach, ktoré si to zaslúžia, búra mýty: napr. matematika nerovná sa počítanie. Dokladá mnohé zvláštnosti, ktoré sa tradujú o matematikoch, lenže zároveň dáva množstvo príkladov faktu, že v priemere sú matematici ľudia ako všetci ostatní. Vtipné, zaujímavé.
Kniha vyšla v roku 2002 v nakladateľstve Atlantic Books v angličtine pod názvom "Dr. Riemann's Zeros" s podtitulom "The search for the $1 million solution to the greatest problem in mathematics". Z citácií z recenzií na obale sa mi najviac páčila stručná a trefná z nedeľníka Scotland on Sunday: "Jedno z najlepších rozprávaní aké som kedy čítal o tom, čo je v skutočnosti profesionálna matematika."
Snáď sa niekedy dočkáme i slovenského alebo českého vydania.
(písané 19.3.2005)
