Električková etuda V

Ako prvá ma na nej kedysi zaujala tvár. Okrúhle líca napriek plnosti nevyzerali tučne, asi preto, že spojito prechádzali do malej a vlastne chudej brady. Nad nimi mala živé oči s dlhými mihalnicami, som si istý, že to bol zázrak modernej kozmetiky, pretože neskôr na mňa nepôsobili až tak výnimočne. Nepodarí sa vám každé ráno venovať úprave samého seba rovnako veľa času.Tie oči boli tmavohnedé či čierne, rovnako ako jej vlasy. Keď som si ju všimol prvý raz, bolo jej vidieť kúsok krku, ale postupne jej narástli. Nikdy nevyzerali sucho, skôr ako keby boli trochu mastné, ale nie nechutne, ťažko to opísať, jednoducho ako keby ich mala navoskované. Také tmavé lesklé vlasy, vždy prosté, nikdy ich nemala zopnuté.

Ona aj jej spolužiačka študovali na tej istej vysokej škole, na tej istej fakulte, ale rôzne odbory. Počul som, akí sú niektorí asistenti, docenti a profesori blbí, ako obabrali toho a toho na písomke, že sa celý víkend trápila s jedným príkladom a keď ho stručne popísala, trhalo ma priznať sa, že ho viem vyriešiť, že jej môžem pomôcť. Lenže tiež som sa dozvedel, ako v sobotu vyvádzala na didžine, ako sa zoznámila s akýmsi mladíkom, aký je úspešný, že jej v nedeľu volal, ako ju inokedy pozval tancovať blonďák a la Alcazar, no proste senzi, že bola na nejakom debilnom filme v klube so spolužiakom... A tak som len počúval.

Dnes som nemohol spať. Neviem, snáď za to môže ten spln, aj keď som si nikdy nevšimol, že by som bol na to citlivý. Preto idem do roboty o hodinu skôr ako zvyčajne, vlastne ako keby som šiel na poradu. To mi napadlo až teraz, keď ju vidím. Čaká, predpokladám, na ten istý spoj ako ja. Nastupujeme. Opatrne sa suniem smerom ku nej. Naraz sa ku mne otočí, áno, ku mne, okamžite cítim, ako sa červenám. Dôrazne prehovorila: "Čo to má znamenať? Vy predsa počúvate v utorok a nie vo štvrtok. Odchod!"

(písané už dávno)