Problém č. 1 |
Jedným z historicky najoriginálnejších autorov šachových úloh bol velikán 2. konca 19. storočia, Američan Samuel Loyd (30.1.1841 - 10.4.1911). Celé generácie šachistov žasnú nad kombináciami skrytými v jeho pozíciách. Pozrime sa na prvý diagram vľavo.
Biely na ťahu by mal ľahko vyhrať, to vidí asi každý. Avšak zmatovať čierneho najneskôr tretím ťahom je oveľa ťažšie. Napriek veľkej materiálnej prevahe sa zdá, že čierny kráľ je dobre skrytý pred rýchlym útokom za hradbou bielych kameňov. K cieľu vedie najdlhší možný ťah, aký sa dá urobiť na šachovnici, z rohu do protiľahlého rohu: 1.Dh1!! Čo? - poviete si. Načo biely strká dámu do rohu, kde sa nebude môcť hýbať?
Odpoveďou je prvý variant, v ktorom sa čierny kráľ pokúsi utiecť nahor. Po 1...Kxg5 biely obetuje jazdca 2.Jg2!, čím zabráni čiernemu v návrate a prinúti ho vziať jazdca, či chce alebo nie, 2...hxg2. A teraz je to jasné, biely matuje 3.h4# s podporou dámy po h stĺpci.
Druhý variant sa rozvinie po braní čiernym pešiakom 1...hxg5. Pešiak zjavne zablokoval pole svojmu kráľovi. Teraz biely obetuje dokonca dámu, 2.Dg2!. Čierny opäť musí obeť prijať a po 2...hxg2 biely matuje 3.Jxg2# .
Problém č. 2 |
Od Loyda je vždu treba čakať nečakané. Nie inak je tomu aj v druhej úlohe, ktorú predstavujem zatiaľ bez riešenia. Ak naňho prídete, napíšte do diskusie. Ak potrebujete, nájdete neskôr v diskusii i malé rady, ktoré vás k riešeniu môže nasmerovať.
(písané 28.3.2005)
