Imre Kertész: Fiasko

Musím povedať, že píše zaujímavo. Nie je to žiadna ľahká próza, ó, nie. Dosť som sa zapotil, kým som román prečítal, ale môžem povedať, že som sa nemusel premáhať, aby som pokračoval v čítaní.

Čo je na knižke napriek náročnosti také pútavé? Je toho veľa. Som vcelku spokojný, že sa mi podarilo postrehnúť niektoré črty spomínané v tejto stručnej informácii v češtine alebo aj v podrobnej anglickej recenzii .

Rôzne motívy sú dohromady skĺbené vkladaním rozprávania do rozprávania a písaného príbehu do písaného príbehu. Starý spisovateľ píše román, ktorého hrdina sa stretáva s tajným spisovateľom, ktorý píše príbeh...

A aké motívy? Holokaust je jeden, z pohľadu obete. Človek ako koliesko v obludnom mechanizme byrokracie. Človek, ktorý urobil veľa zlého, strašný zločinec... až má čitateľ dojem, že ten najvnútornejší príbeh je o esesákovi, ktorý bol situáciou domanévrovaný k tomu, aby robil zle. Aj iný motív Ilse Kochovej v úvode to naznačuje.

Trochu ma vyplašila forma, najmä úvodnej časti. K lineárne sa vinúcemu deju rozprávania sú dopísané retiazky upresnení formou textu v zátvorke. V tom by sa jeden stratil. Keď sa niektoré upresnenia a vysvetlenia zopakujú po piaty krát, je zrejmé, že to je zámer. Napadlo mi, že to vyzerá ako minimalistická hudba v slovách, ako keď v Cónovom Tempuse postupne pribúdajú motívy a jemný tikot hodín sa preleje do rýchlej fúgy.

Oplatilo sa skúsiť to s Kertészom. Ale po ňom som si s chuťou dal niečo ľahšie.

(písané 23. septembra 2006)