Mnohonarodne pracovisko a futbal

V pondelok mi Nor a Portugalec hned rano k niecomu gratulovali. Nemal som narodky, ani meniny... vraj nasi vyhrali. Nie vyhrali, vyprasili tusim Wales. (Mozno sa mylim. Viem, ze som futbalovy ignorant, cim som starsi, tym vacsi. Clovek nemoze sledovat vsetko...)

V utorok mi vravi Katharina, kolegyna z kancelarie, ze nam zacina posledny priatelsky den. Co?! Preco? Cudoval som sa, no vysvetlila mi, ze predsa v stredu hrame s Nemeckom, takze asi budeme mat medzi sebou stenu. Zaplo mi, je Nemka. Ukludnil som ju, ze mne to zily netrha.

V stredu vecer pred odchodom sa ma Francuzka z oproti pytala, ze aku sme mali dnes naladu u nas. V kancelarii. Vravim, ze dobru, vobec nie napatu, Katharina sa zjavne orientuje a angazuje viac nez ja.

Dnes rano, po opacnom vyprasku sa tesne pred stretnutim na mna Nor usmial a vravi: "Well, you've had a tough game..." Veru asi tak. No z toho sa predsa nestriela. Okrem Kolumbie.