Nádraží Perdido

Je to jednoducho veľkolepé dielo nezaraditeľné do konkrétneho žánru. Opismi mesta Nový Krobuzon, kde sa dej odohráva, a jeho všakovakých obyvateľov mi pripomenulo Hugov Chrám Matky Božej v Paríži. Má v sebe čosi z fantasy, z klasickej sci-fi, kyberpunku, rozprávky...

Nový Krobuzon je plný tvorov a netvorov. Ľudia, hmyzoženy, kaktusíci (fotosyntetizujúci ostnatí inteligentní humanoidi), voďanoji ovládajúci vodu a žijúci v nej, lietajúci garudovia a skrarachovia menšej inteligencie, to je len základ. Väčšie mäso sú pretvorovia, teda predchádzajúce druhy s chirurgiou a mágiou naštepenými najroztodivnejšími súčasťami. Hlava otočená o 180 stupňov, mušketa namiesto ruky (kto si spomenie na medvedíka z Doomu?), to sú úplne banálne nápady v porovnaní so štandardnými Miévillovými pretvormi. Jedným z vrcholov pretvárania je mafián Multi (v angličtine Motley):

"Když se pohyboval, pohupoval kousky kůže, srsti a peří; svíral drobné výčnělky; ze záhadných skulin koulel očima; z těla mu nejistě čněly parohy a kostěné výstupky; škubal chapadélky, nastavoval lesklá vlhká ústa. Odvíjela sa na něm mnohobarevná klubka kůže. Po dřevěné podlaze jemně dupal rozděleným kopytem. Prudce se v něm srážely přívaly masa. Svaly připoutané k cizorodým kostem spolupracovaly za napjatého příměří, pomalými, vláčnými pohyby. Blyštěli se mu šupiny. Chvěly se mu ploutve. Trhaně se mu třepotala křídla. Svíral a rozevíral krabí klepeta."

Multi je veľký boss, capo di tutti capi. Ani on však nie je imúnny voči niečomu nepredstaviteľne strašnému, čo sa ako tmavý mrak znesie na Nový Krobuzon, ktorý je aj bez toho v podstate hnusným miestom pre život, špinavým, rozkladajúcim sa, zavšiveným, navretým hnisavým vredom na tvári sveta. Obludy terorizujú mesto celé mesiace, je pre nich bohatým loveckým revírom. Prišli aj kvôli chamtivosti, aj kvôli tomu, že hlavný hrdina - vedec - neodhadol dôsledky svojho výskumu. Stelesnenému zlu z iných dimenzií sa odmietne postaviť klasický spojenec ľudí z rozprávok. Pavúk, ktorý tká pavučinu sveta, je znepokojený tým, že obludy, krásne, mámivé, hrozné, žravé, mu ju trhajú. On jediný sa zdá byť imúnnym proti ich najmocnejšej zbrani. Ale hrdinom príde na pomoc nová sila, zrodená na smetisku pri opustených továrňach. Napriek tomu označiť koniec za happy-end nemožno, výsledok ťažko odhadnúť i pár strán pred koncom.

Už spomínané opisy sa striedajú s akčnými scénami:

"Zatímco se Izák díval, můra naklonila hlavua otevřela svou nepředstavitelnou tlamu, z níž se vysunul nepředstavitelně dlouhý chápavý jazyk, z nejž stékaly sliny.

Rychle se ve vzduchu zakomíhal. Špičku měl pokrytou shluky velmi jemných buněk, pulzujících v souladu s pohybem jazyka, jenže se kolébal jako sloní chobot.

'Jde po mně,' zaúpěla Barbilová, trhla sebou a utíkala ke dveřím.

Psychomůra na její pohyb okamžitě zareagovala švihnutím jazyka. Došlo k sérii pohybů natolik rychlých, že je lidské oko ani nestačilo postřehnout. Můra vystřelila jakýsi krutý organický trn, který projel hlavou pana X jako vodou. Pan X se nečekaným útokem otřásl, a když mu z rány začala prudce prýštit krev, psychomůra k němu natáhla čtveřici paží, na okamžik si ho k sobě přitáhla a mrštila jím na druhý konec místnosti.

Pan X se nesl vzduchem, cákala z něho krev a chuchvalce tkáně, jako by byl kometa. Než dopadl, stačil zemřít."

Kniha má temer 600 strán a veľmi by som si želal, aby mala oveľa viac. Aj z dvoch ukážok je vidieť, že Miéville používa bohatý jazyk, ktorý prekladom temer vôbec neutrpel. Akoby zjedol synonymický slovník z oblasti toho horšieho a najhoršieho, čo človek pozná. V tomto mi veľmi pripomína Pána prsteňov a jeho opisy Mordoru a zla všeobecne, avšak sústredením sa na negatívne stránky (na rozdiel od Tolkiena) mohol dôjsť ešte oveľa ďalej. A došiel.

Príbeh je logicky vystavaný. Nespomenul som zatiaľ umelecké kruhy, politikov, štrajk, konštruktov (ktorí na rozdiel od pretvorov nemajú organický základ), Skleník, thaumaturgov, a ani samotnú obrovskú stanicu Perdido, v ktorej sa zbiehajú železničné trate mesta. To všetko spolu vytvára ohromnú mozaiku.

Určite som zabudol na niečo, čo som chcel spomenúť. Nevadí... Proste krátko a jasne: každý scifista alebo fantasista, ktorý vydrží trochu drsnosti, má šancu si v knihe nájsť veľa veľa zaujímavého. Ja som to žral ako "psychomůra" obyvateľov Nového Krobuzonu.