reklama

Michal Hvorecký: Posledný hit

Po Belkovej Mechanickom gramofóne je toto druhá kniha zo série môjho vedomého zamerania na súčasnú slovenskú tvorbu. Aj keď hlavný hrdina ironicky komentuje okrem iného aj vyjadrenia kritikov na prebaloch kníh (často z obskúrnych plátkov, o ktorých ináč neexistujúci priemerný čitateľ nikdy nepočul), Posledný hit ich na obálke má tri, všetky v zásade kladné (pozor: od ľudí, ktorí Hvoreckému s knihou pomáhali). Ja sa k nim pridávam - a tak v zásade zosilňujem tlak spoločnosti na každého, kto knihu nečítal, aby ju vzal do ruky, prelistoval, ponoril sa do nej, lebo bez toho nemôže byť in.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ťažko mi, ako človeku nepatriacemu medzi dnešnú mládež, zlatú mládež akéhokoľvek veku, dosť mimo umeleckých kruhov a úplne mimo "smotánky", rozsúdiť mieru reálnosti a príspevok hyperboly prostredia, v ktorom sa román odohráva. Mám vo svojom okolí aspoň jedného brandistu, ktorý si potrpí na značku (ale nášivku Dolce & Gabbana na slipoch, nedbanlivo trčiacu z jeho riflí som za tie roky nezachytil). Prakticky všetci moji známi (samozrejme aj ja) sú zasiahnutí reklamou či marketingom v širšom zmysle slova slova, veď nežijeme na samote v buši. Niektorí to dokonca aktívne robia. Všetko, čo je zatiaľ hyperbolou a utópiou, by však mohlo byť realitou v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti.

Sám sa občas vo svojej rubrike Jozef Mak zamýšľam nad reklamami. Sú to v podstate omrvinky z koláča, ktorý každý deň chtiac-nechtiac konzumujem. Hvorecký jednotlivé prípady aj komplex popisuje dôslednejšie, často konkrétnymi odkazmi na zážitky, ktoré sú i mne vlastné. Že sa hlavný hrdina cynicky stavia k obsahu piesní, kníh či filmov, celej dnešnej kultúry? Veď ich sám vyrábal... Pri náročných výkonoch či faktoch cynizmus nemusí byť namieste, ale pokiaľ ide len o city, len ťažko môžu byť vnímané autenticky - veď čitateľ, divák a poslucháč podvedome alebo vedome vie, že je to hrané. Musí to byť zahrané sakra presvedčivo, aby táto nezvratná skutočnosť bola prekonaná silou diela.

O úroveň vyššie je temer paranoidná predstava, že svet ovládajú len a len nadnárodné korporácie. Ony riadia vlády štátov a všetko, čo sa deje, čo je pre ne významné, čo sa oplatí, to si postrážia... a čo sa neoplatí, ako jeden drobný človek, to si môžu dovoliť ignorovať. Hlavný hrdina je tiež len človek, ale pretvorený na ikonu a tak musí trpieť. Trpí až príliš... a celkovo si myslím, že konce jeho dvoch čiastočne nezávislých príbehov striedavo sledovaných v knihe nie sú práve vydarené.

Naopak sa mi veľmi páčila v zásade nereálna vízia otvoreného priznania svetových značiek k skutočným nákladom na ponúkaný tovar, či presnejšie k jeho "skutočnej hodnote", jej zverejnenia spolu s požadovanou cenou. Pochopiteľne prvé číslo je oveľa nižšie ako druhé. Neverím, že sa toho za svojho života dočkám, ale ak, tak skloním poklonu futurológovi.

Vybral som krátky úryvok z troch odstavcov, kde jeden z hrdinov vysvetľuje svoje vnímanie dnešného mediálneho sveta:

"Ak porovnáš časopisy Newsweek a Spiegel alebo učebnicu pre šiestakov spred dvadsiatich rokov s ich dnešnými verziami, všimneš si pozoruhodnú zmenu ... Nadpisy a titulky sú väčšie. Aj fotografie, grafy a diagramy sú väčšie. Niečo teda muselo ubudnúť a niekto o tom rozhodol. To, čo zmizlo, je text. Písané rozprávanie ustúpilo do úzadia a obrazy nesú čoraz väčší význam. Prehnané grafické prvky, kapitoly a tabuľky obmedzili príbeh na záplavu vizuálnych pseudofaktov. ... Nestrácajú sa len texty, ale aj ich ozajstné predobrazy. Dejiny od istého bodu prestali byť reálne. Všetko, čo sa odvtedy udialo, nie je pravda. Ľudstvo si ani nevšimlo, že stratilo skutočnosť. Naša zem je ohobľovaná rýchlosťou, stráca svoju pevnosť. Vojny sa zmenili na videohry. Dejinné udalosti na televízne reportáže. Hodnotenia umeleckých diel na objednané reklamné články. História sa čoraz viac stáva pretekami medzi vzdelanosťou a katastrofou."

P.S. Prehlasujem, že tento záznam mojich dojmov z knihy nie je plateným reklamným článkom.

P.P.S. Teraz si zbehnem vybrať honorár a pozriem CNN, čo nové v Iraku.



Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu