reklama

Jistě, pane premiére

Pred pár rokmi ma mimoriadne zaujala dvojica britských seriálov vysielaných Českou televíziou, "Jistě, pane ministře" a "Jistě, pane premiére". Vtipné až k slzám a, bohužiaľ, aj pravdivé až k slzám. Príbehy z vysokej anglickej politiky sa mi opäť pripomenuli koncom minulého roku, keď som na výlete v Prahe objavil knihu s prepisom polovice epizód druhého menovaného seriálu. Nedávno som ju dočítal a teraz o nej píšem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Dej rozohráva trojica hlavných postáv, britský premiér James Hacker, jeho osobný tajomník Bernard Woolley a tajomník vlády Humphrey Appleby. Funkciu britského premiéra netreba zvlášť predstavovať. Treba však povedať, že vo Veľkej Británii je temer celá štátna správa akože apolitická, nezávislá od toho, kto je práve vo vláde. Len ministri sa po voľbách menia, všetci ostatní sú kariérnymi úradníkmi. Štátna správa je tak samostatnou silou, s ktorou ministri musia bojovať. Na každom ministerstve je príslušný štátny tajomník a premiér má tajomníka vlády.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Humphrey Appleby je tak v podstate najvyšším štátnym úradníkom. Bernard Woolley ako osobný tajomník premiéra je niekde na pomedzí medzi politikom a štátnou správou, svoju lojalitu musí veľmi jemne zvažovať. Raz drží stranu Hackerovi, raz Applebymu, niekedy informácie cez neho presiaknu jedným smerom, inokedy opačným.

Záujmom premiéra je získavať alebo aspoň nestrácať hlasy voličov. Záujmom štátnej správy je koncentrovať moc vo svojich rukách alebo prinajmenšom zachovávať status quo v rozdelení právomocí. Tieto ciele sa často rozchádzajú a niekedy prichádza k pekne špinavým obchodom. Ja Ti schválim teplé miestečko pre kamaráta, Ty mi vypracuješ návrh, ktorý mi prinesie voličské hlasy.

Základnou podstatou politického boja na najvyššej úrovni je utajovanie informácií. Kto ich má najviac a vie ich, vyhráva. Odtiaľ samozrejme pochádza funkcia tajomníka - je to jednoducho hlavný utajovač. V knihe je však popísaných mnoho trikov úradníkov, postupov, ktoré používajú pre elimináciu akýchkoľvek originálnych nápadov politikov. Dokonca štátni tajomníci medzi sebou používajú výraz "ochočiť si ministra", čo znamená, že sa stane hlásnou trúbou štátnej správy bez vlastných myšlienok.

Keď je nejaký návrh označený za originálny, podľa názoru štátnej správy ide o kravinu. Pokiaľ je nejaký návrh označený za odvážny, je takého charakteru, že jeho autor pravdepodobne chce prehrať ďalšie voľby.

Po takomto úvode sa nedá nezacitovať z knihy, aby ste si mohli predstaviť, o čo ide. Vyberám pasáž, kde Humphrey Appleby rozpráva, ako spolu so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničia zasväcovali Bernarda do majstrovstva zahraničnej politiky takej, akú ju v skutočnosti formujú zamestnanci štátnej správy:

B.W. namítal, musím říct, že nepříliš sofistikovaně, že "když žijeme v demokracii, neměli by snad lidé mít příležitost sa trochu k věcem vyjádřit?"

Souhlasili jsme, že je naprosto nutné všechno s premiérem probrat. Bernard z toho vyvodil, že by premiér měl znát fakta. Tady je ta logická chyba!

B.W. si musí uvědomit následující:

a) Fakta komplikují život.
b) Obyčejný občan o ně nestojí.
c) Jediné, co zajímá tisk, lid a jejich zvolené zástupce, je: kdo jsou ti Hodní a kdo jsou ti Zlí.
d) Je to smutné, ale zájmy Británie zpravidla vyžadují dohodnout se s těmi, které lidé považují za ty zlé.
e) A občas zájmy Británie vyžadují, že nemůžeme pomáhat těm dobrým.
f) Proto se všechny diskuse musí odehrávat výhradně na půdě ministerstva zahraničí. Jejich výsledkem je nakonec jediná promyšlená politika a ta je pak sdělena ministru zahraničí, který reprezentuje ministerstvo zahraničí navenek a který může v jejím duchu jednat.

A ešte skok kúsok dopredu:

Když bude premiér trvat na tom, abychom jim pomohli, uchýlíme sa k tradiční čtyřkolové strategii, standardní reakci ministertva zahraničí na jakoukoliv krizovou situaci:
První etapa:
Říkáme, že se nic nestane.
Druhá etapa:
Říkáme, že něco sa sice stát může, ale my bychom sa do toho neměli plést.
Třetí etapa:
Ríkáme, že bychom možná něco udělat měli, ale není to v našich silách.
Čtvrtá etapa:
Řekneme, že možná jsme něco udělat mohli, ale teď už je na to příliš pozdě.

Podľa informácií z obálky boli ako autori seriálu (a knihy) Jonathan Lynn a Antony Jay , tak aj predstavitelia hlavných rolí v seriále odmenení mnohými vyznamenaniami vrátane nejakých tých šľachtických titulov. Jediným kritikom ocenení bola... samozrejme britská štátna správa, ktorá označila seriál za "podlý a precenený". No comment.

Túto knihu si určite zožeňte a prečítajte. Možno pochopíte veľa i z našej politiky, i keď náš politický systém je iný, boje v ňom zúria podobné. Je skvelá.

(písané 21.4.2005)

Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu