Po všetkých tých detektívkach, ľahkých humoristických knihách, fantasy a sci-fi knihách som si tentoraz dal niečo náročnejšie. Orhan Pamuk je laureátom Nobelovej ceny, takže keď som si v knižnici bral do košíka jeho Čiernu knihu, rozhodne som nečakal nič jednoduché, skúsenosť s Imre Kertészom bola taká. Zložité dielo, ktoré však čitateľa odmení zážitkom, na ktorý sa nezabúda ľahko. pokračovanie článku
Od Dušana D. Fabiana som nedávno čítal Invocatio Elementalium a bol som celkom spokojný. Keď som v knižnici našiel jeho ďalší román (Pestis draconum), hneď som ho bral. pokračovanie článku
V tejto knihe sa stretli dve oblasti, ktorým sa pri čítaní v poslednej dobe venujem pomerne často. Súčasná slovenská tvorba a fantasy. Nie je to zďaleka prvý môj zážitok z tohto prieniku, najvýraznejším bolo doteraz Invocatio Elementalium. pokračovanie článku
Cítite sa zle? Ste smutní? Máte depresiu? Pôsobia na vás smutné knihy nedobre? Tak to si Kompaníkovej knihu určite neotvorte. Jedine v prípade, že vás čítanie o smútku druhých upokojuje - že váš problém je v podstate nič v porovnaní s koncentrovaným smútkom tlačiarenskej černe. pokračovanie článku
Zelazny patrí k tomu lepšiemu, na čo som v oblasti fantasy natrafil. Nehovorím len o knihách z amberského cyklu, o ktorých som v blogu písal (príslušné odkazy v prehľadnom zozname), ale i o knihe s mierne švihnutým názvom Přines mi hlavu Čarovného prince, ktorú Zelazny napísal s nejakým kamošom. pokračovanie článku
Predstavte si spoločnosť budúcnosti, v ktorej má každý právo na život a od štátu dostáva všetky základné prostriedky. Spoločnosť, v ktorej len najschopnejší môžu - a musia - pracovať. pokračovanie článku
Poniektorí moji známi vedia, že som miernym japanofilom. Prejavuje sa to najmä mojím záujmom o sumó, ktoré sledujem už viac ako päťročnicu, ale v súvislosti s tým som pochytil aj iné aspekty japonskej spoločnosti. Zhodou okolností som v posledných dňoch naďabil na dve veľmi dobré knižky, ktoré spracúvajú podobnú látku: západný človek ako zamestnanec japonskej firmy.
Amélie Nothomb: V ohromení a strachu
Niall Murtagh: Modrooký zaměstnanec japonské firmy pokračovanie článku
Koľko trpiacich stredoškolákov by to najradšej urobilo najmä v období maturít? Náš národný bard je vraj najčítanejším slovenským spisovateľom, podľa akejsi ankety. Súhlasím so spisovateľkou Janou Juráňovou, podľa ktorej je to nezmysel. A na rozdiel od mnohých iných mala aj guráž na to kopnutie, prostredníctvom svojej knihy Žila som s Hviezdoslavom. pokračovanie článku
Ľudia z môjho okolia vedia, že veľa čítam. Podaktorí sa ma občas pýtajú, čo si majú prečítať. Pokiaľ poznám ich vkus, obľúbené žánre a podobne, snažím sa poradiť. Pokiaľ nie, snažím sa zistiť ich preferencie. Ale veľakrát ani to nepomáha alebo nie je čas. Tak čo s tým? pokračovanie článku
... dve knihy, ktoré som si pred mesiacom požičal v knižnici. Lepšie než priemer.
Kevin J. Anderson: Roztroušená slunce
Márius Kopcsay: Mystifikátor pokračovanie článku
... dve knihy, ktoré sa mi podarilo v poslednej dobe prečítať. Aj v poslednej dobe som čítal všeličo lepšie, ale nebola to úplná katastrofa, aspoň som to dočítal.
Peter Krištúfek: Šepkár
Kirsten J. Bishopová: Vryté město pokračovanie článku
Nikdy som nič od Nižnánskeho nečítal. Vyhýbal som sa dokonca aj slovenskému bestselleru, Čachtickej pani. Pri jednej návšteve svokrovcov som však náhodne siahol do knižnice a vytiahol... áno, Choleru. pokračovanie článku
Dobrý profesný román nemôže byť zlý. Niečo také som si vravel, keď som hltal jeden Haileyho román za druhým. Liek, Kolesá, Večerné správy alebo Peniaze. Ale Arthur Hailey nebol jediný, kto písal profesné romány, ako im zvyknem hovoriť. pokračovanie článku
Učitelia na začiatku semestra dávajú žiakom zoznam povinnej/odporúčanej literatúry, ktorú je kvôli výuke/zápočtu/skúške nutné/potrebné/vhodné prečítať/rozobrať/nabifliť. pokračovanie článku
Polička s knihami prečítanými, rozčítanými a plánovanými mi nejak začala pretekať. Je načase si v tom urobiť poriadok. pokračovanie článku
Bola to zhoda náhod. Jednu som si požičal v knižnici, keď sa mi nepodarilo nájsť inú, ktorú som hľadal. Druhú som vytiahol z knižnice mojej milej.
Eduard Petiška: Staré grécke báje a povesti
Vojtech Zamarovský: Bohovia a hrdinovia antických bájí
Ohó... nie, tieto dve knihy som si teraz nelúskal. Ale keby som ich nebol býval čítaval ako žiak, nasledovné dve knihy by sa mi čítali ťažšie. To sú ony:
William Golding: Dvojí jazyk
Marie Phillipsová: Když bohové dělají průsery pokračovanie článku
V poslednej dobe som mal vcelku šťastnú ruku pri výbere kníh na čítanie. Nazbieralo sa mi ich na stole na popísanie viac, než dnes zvládnem. Úprimne povedané, radšej chválim, než haním. A dnes to vezmeme postupne od dobrého k špičkovému.
Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi
Mike Resnick: Dobrodružství
Irwin Shaw: Chlieb po vodách
C. Northcote Parkinson: Parkinsonov zákon čiže honba za kariérou pokračovanie článku
Moje prvé spomienky na túto knižku sú veľmi starého dáta. Nie, nečítal som ju ako násťročný. Len sa vtedy niekedy objavila u nás doma v knižnici. Ani neviem, či v rodičovskej alebo priamo mojej, vlastne neviem dokonca ani to, čia tá kniha presne je. Na čo si však spomínam veľmi presne, to bolo uchvátenie názvom. pokračovanie článku
Dnes sme žánrovo v akomsi dadizme, v modernej parodickej sci-fi a v klasickom ponurom románe. Najmä posledný kúsok ma nadchol.
Boris Vian: Mravenci
Robert Rankin: Armageddon jako muzikál
Franz Kafka: Zámok pokračovanie článku
Z každého rožku trošku. Zbierka textov z periodík jedného človeka, román pre ženy (teda asi) a zborník sci-fi súťaže. Nečakajte žiadne veľké pochvaly.
Michal Hvorecký: Pastiersky list
Irena Obermannová: Deník šílené milenky
Fantázia 2007 pokračovanie článku
Už som minule písal o prvom diele ságy od Kevina Andresona. Našťastie v knižnici mali aj ďalšie dva diely, Hvězdné moře* a Bouři na obzoru*. pokračovanie článku
Pri poslednej návšteve knižnice som si v sci-fi polici povšimol sériu kníh od autora, ktorý ma oslovil. Anderson spolu so synom Franka Herberta napísal sériu predohier k Dune. I keď nedosahujú hĺbku Duny a jej "pravých" pokračovaní, je fascinujúce, ako dobre všetko zapadlo do dielov napísaných oveľa skôr. pokračovanie článku
Už dávnejšie mi kamarátka mojej milej nechala na prečítanie túto knižku od rakúskej laureátky Nobelovej ceny (dostala ju v roku 2004). Keďže ju vydal Aspekt a o zameraní Jelinekovej tvorby som už čo-to počul a čítal, bol som zvedavý a nesmelý zároveň. pokračovanie článku
Pred časom som si celkom pochvaľoval inú knižku tej istej autorky, Nech to zostane v rodine*. Keďže Anete Čižmárikovej sa Vražda páčila, pri poslednej návšteve knižnice som neváhal, akonáhle som ju zočil v polici s čerstvými prírastkami. pokračovanie článku
Minule som sa zabával so Zoščenkom, dnes pre zmenu niečo vážnejšie od iného autora, ktorý tiež pohol žlčou pohlavárov počas socíku. Je to ešte zvláštnejšie, keď si človek uvedomí, že Reportáže prvý raz vyšli v straníckom vydavateľstve v roku 1963. Uvoľnenie pokračovalo do roku 1968 a potom šmyk. pokračovanie článku
Kto má rád suchý humor, satiru, iróniu, paródiu, trpký smiech cez slzy, všetko toto môže nájsť v tvorbe Michaila Zoščenka. Ak dotyčný milovník humoru navyše zažil socík, nemôže urobiť chybu, ak sa začíta do Kolotoča*. pokračovanie článku
Túto knihu som začal čítať dvakrát. Na prvú šupu som ju po pár stranách odložil, nezaujala. Na druhú šupu som ju neodložil, kým som ju nedočítal. Možno za to mohlo postavenie hviezd, hehe. možno pomalý rozbeh knihy. Ale (zjavne) neľutujem, že som ju vzal do ruky i po druhý raz. pokračovanie článku
Dlho som hľadal jednu charakteristiku, jedno adjektívum, ktorým by som popísal obsah knihy. Nakoniec som sa rozhodol pre slovo "domýšľaniaplná". Postavy myslia na všeličo a dosť si domýšľajú. Väčšinou sa veľmi mýlia. Sú zaslepené svojím videním sveta. pokračovanie článku
Minulý týždeň som strávil mnoho príjemných chvíľ s knihou Stephena Kinga. Tentoraz nešlo o žiaden z jeho príslovečných hororov (onehdy som z nich vychváli napríklad Tretie oko). Majster čierneho pera sa tentoraz podujal poradiť ako na to nádejným spisovateľom. pokračovanie článku
Cestou tam som ju kúpil, tam a cestou späť som prečítal väčšinu a po návrate domov som zistil, ako veľmi je táto knižka aktuálna. Keď sa k tomu priráta pútavý príbeh a poučenie o veciach, ktoré som doteraz nepoznal, môžem konštatovať, že na dovolenku to bola dobrá voľba. pokračovanie článku
Na rozdiel od takých Dicka Francisa, Eda McBaina alebo E. S. Gardnera som si k Agathe Christie nikdy nenašiel cestu. Teda doteraz. pokračovanie článku
Pri mojej poslednej návšteve v knižnici mi padla do oka kniha s latinsky znejúcim titulom. Na obálke má okrem neho mužskú hlavu s indickou bodkou na čele a meno autora: Dušan D. Fabian. Znelo mi povedomo zo sci-fi kruhov, nuž otvoril som ju náhodne na x-tej strane a začítal sa: pokračovanie článku
Slovák s maďarským menom narodený pred viac ako 36 rokmi v Čechách, na internete počujúci aj na meno Ruziklan. Všetko ostatné som vyžvanil Sudorovi...
ruziklan
juraj.lorinc na gmail.com
