Juraj Lörinc
Tretie pruhy: zarobené na kríže
Tak nám spustili tretie pruhy na diaľnici z Bratislavy do Senca, pani Müllerová. Budeže to masaker.
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Tak nám spustili tretie pruhy na diaľnici z Bratislavy do Senca, pani Müllerová. Budeže to masaker.
Veľa vody pretieklo Veľkou riekou odvtedy, čo som sedel na jej brehu. Presnejšie, prešlo už temer pol roka odvtedy, čo sme sa s mojou milou a s ďalšími jedenástimi Slovákmi zúčastnili 51. svetového kongresu šachovej skladby v Jurmale. Je to letovisko ležiace na kose hádam 30 km dlhej medzi morom a riekou Lielupe. Aj preto dnešný prvý výber z kongresových fotiek venujem vode a piesku.
Dovolenka v teplých krajoch v máji. Keď sa na ňou uzimený z tunajšej teploty ledva nad 20 stupňov teraz zamýšľam, dochádzam k záveru, že to bol dobrý nápad. V lete tu budeme mať tridsiatky tiež, my sme si ich s milou užili vopred, k tomu púštny kraj pri Červenom mori, výlety do Jeruzalema a Petry... Čo ma tam zaujalo? Napríklad:
Tak tomu sa povie bombový titulok. Prvá vec, čo mi napadla, keď som uvidel, že "Letisko v Bratislave využíva 6 z 10 Slovákov", bola, že skutočne pravidelne lietajú 3 milióny Slovákov. Ani z článku nie je úplne stopercentne jasné, že sa to týka len tých, ktorí vôbec niekedy lietajú. Pokiaľ sa mňa týka, úplne konkrétne zajtra ráno štartujem z Viedne. Takže teraz idem spať. :-)
Viete, kto sú Chanti? Ked žijú? Ako žijú? Nie? Tak si prečítajte krátky článok môjho kolegu z oddelenia, ktorý sa u nich na Sibíri zastavil na týždeň minulé leto.
Vrátil som sa dnes z krátkej služobky do Poľska. Pôvodne som myslel, že bude o čom písať, vo Varšave som bol prvý raz v živote, ale z letiska nás vzali autom rovno na miesto, kde sa konala akcia a keď sa akcia na druhý deň skončila, z auta nás vyklopili na letisku hodinu pred odletom lietadla. Nie je skoro o čom.Predsa len... Leteli sme na trase Viedeň - Varšava a späť letom, ktorý obsluhovali Tyrolean Airways. Prvý raz v živote vrtuľový stroj. Nuž, má iný zvuk ako prúdové. Aj všetko pekne vibrovalo, v jednej chvíli som si pomyslel, aký by bol môj otec vydesený, keby mu kedysi na starej škodovke niečo tak hrkalo... a tuná pohoda.Ďalej, už som tuším kedysi písal, že nizkonákladovka Nikiho Laudu Flyniki navliekla svoje letušky do rovnošiat nápadne pripomínajúcich overally mechanikov v depe F1. Dizajnéri Tyrolean Airways sa tiež ukázali ako invenční ľudia. V šedých mundúroch, na chrbte s pásikom zhora nadol mi letušky pripomínali viete koho... ešteže ten pásik nebol biely, ale červený. A možno červený znamená štvrtú nápravnovýchovnú skupinu. :-)
Ak to niekomu náhodou nie je jasné, nie som žena. To = lietadlo. Vlastne lietadlá. Bol som tento týždeň v Londýne a moje skúsenosti potvrdzujú varovanie, ktorého sa mi minulý týždeň dostalo od Petiara.
Vo štvrtok som nasadol do lietadla v Bratislave. Výstupil som z neho v Londýne. Pobudol som tam približne 36 hodín a opäť som nastúpil do lietadla smer Viedeň. Keď ma vypľuvlo, bol som dosť vypľuvnutý.
Hneď na začiatku popisu víkendového výletu, ktorého cieľom bolo Dolné Sliezsko, sa priznám. Áno, nebolo to až také napínavé ako slávne Bilbovo putovanie za pokladom draka Šmaka. Ale švandy sme si užili... ako to už býva, keď sa v malom aute tlačia štyria tankisti a pes. Hops! Opravujem, nebol to pes, ale piaty tankista.
Od nedele poobede do stredy poobede... Tri dni, ktoré vo mne zanechali veľa dojmov. Je ťažké podeliť sa o ne slovami a pritom ich nedeformovať, napriek tomu sa o to pokúsim.
Zdá sa, že sa v najbližších dňoch budem chvíľku vyskytovať v Kyjeve. Keď som to spomenul jednému z mojich starších priateľov, priznal sa, že ešte za čias Sovietskeho zväzu sa na Ukrajinu dostal. Zaspomínal si na niekoľko príhod.
Nebola to celkom koľaj. Bolo to nástupište a náhodou bolo naozaj tretie. Bratislava hlavná stanica večer. Odchádza vlak.
Samozrejme viete, čo všetko sa dá robiť v prostriedku mestskej hromadnej dopravy. Dá sa tam čítať, počúvať hudba, pracovať, ... možno by bolo ľahšie vymenovať, čo sa tam robiť nedá. Môj život sa okolo týchto vecí točí viac než minimálne.
Chvíľu mi to vo víre ďalších udalostí trvalo, ale predsa len som sa dostal k tomu, aby som popísal i pozitívne dojmy z minulotýždňovej cesty do Londýna. (Tie negatívne môžete nájsť v mojom staršom príspevku.)
Ako som predoslal vo svojom poslednom príspevku, mal som v nedeľu skoro ráno cestu do Londýna. Keďže rokovanie bolo až v pondelok ráno, mal som úplne k dispozícii nedeľné poobedie. Využil som ho na rozchodenie možnej svalovice, prešiel som sa po meste, navštívil som Britské múzeum, Národnú galériu i Virgin Megastore. Som unavený, takže dnes len pár slov a dva obrázky toho, čo v meste pekné nebolo.