Juraj Lörinc
To vám poviem, to bola reč!
Včera som nadhodil dve otázky, dnes budem rozprávať na tému prvej z nich. O čo ide konkrétne? O Slovenský jazyk, veselie, jedného veselého a následné násilie.
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Včera som nadhodil dve otázky, dnes budem rozprávať na tému prvej z nich. O čo ide konkrétne? O Slovenský jazyk, veselie, jedného veselého a následné násilie.
Splnil sa mi môj veľký sen, vykonávam, čo som chcel. Čo robíš, čo robíš? Dávam, dávam. Čo robíš, čo robíš? Dávam ... rozhovory!
Všimol som si toho malého chumáča trávy jedno ráno, keď som s pohľadom upretým do zeme kráčal ku zastávke trolejbusu. V tom okamihu som sa zastavil ako Van Damme vo výskoku, keď si ho obzerá kamera zo všetkých strán. Hľadel som na zopár stebiel ako na zjavenie. Už pekných pár rokov tadeto chodím skoro každý pracovný deň, ráno smerom dole, poobede zase hore a ešte občas aj inokedy. Môžem odprisahať, že tu nikdy nič nerástlo. A naraz tráva. Čerstvé steblá.
Mozem si za to sam. Naco som tam liezol? Keby som sedel na ubytovni a pozeral sachove ulohy, nemuselo sa mi to stat. Pocul som naraz gumy na kov … a prepadla ma tazka nostalgia.
Rinčavý. Zacvaknutý. Rinčavý. Neodbytný. Ospalý. Zívajúci. Šuchtavý. Vycikaný. Hučiaca. Umytý. Mentolový. Namydlený. Oholený. Porezaný. Zobudený.
Karol sedel za prepážkou a zúfalo sa snažil tváriť prívetivo. Podľa všetkých pravidiel, ktoré do nich vtĺkali na školeniach (ináč nazývaných "vymývanie mozgov"), je potrebné sa za každých okolností na klienta usmievať. No skúste to, keď vás bolí zub a pravú polovicu tváre máte dva razy väčšiu ako ľavú...
Dnes som potreboval niečo nezvyčajné vybaviť v banke. Skončilo to nečakane.
Tú vysokoškoláčku som stretával každý utorok ráno. Vtedy totiž mávame pravidelné porady o ôsmej a tak musím do práce o hodinu skôr ako zvyčajne. Cestovala väčšinou so svojou kamarátkou, ale nie spolužiačkou. Ej, dozvedel som sa o nej veľa z tých rozhovorov, ktoré som odpočul.
Bol raz jeden mladý muž, ktorý neveril, že abstract rules. Leto bolo za dverami, nuž kúpil si nový bicykel, že trošku podvihne kondičku pravidelným krútením pedálov. Veľmi rýchlo prišiel na to, že aj veci sa spolu môžu hádať. Aj veci na sebe môžu parazitovať. O tom je tento kratučký príbeh.
Niekedy okolo jedenástej doobeda som bol vyslaný vybaviť čosi v budove vzdialenej šesť zastávok električkou od môjho pracoviska. Auto je v centre strašne nepraktické, jeho hlavnou nevýhodou je, že ho nieto kam zaparkovať na deväť hodín. Zápchy, ktoré sa občas tvoria, to je hrôza. Tie aspoň nie sú stále. Ale problém s parkovaním je vážny. Auto preto odstavujem dosť ďaleko od pracoviska a v centre sa zásadne pohybujem električkou. Aj vzdialenosti meriam na počty zastávok. Nie na metre a kilometre, veď kto by to meral. Ani nie na minúty, keď už je to tak ďaleko, že je nutné ísť MHD, bolo by treba k minútam pripočítať aj tie strávené čakaním na zastávke.
Vonku bol trošku mráz. Teplota mierne pod nulou, na ruku bez rukavice, v ktorej som držal kufrík, mi bolo zima. Ako som nastúpil do električky, zacítil som ako prvé teplo. A hneď vzápätí aj akýsi zápach. Nie veľmi prenikavý, ale dostatočne výrazný, aby som sa cítil nepríjemne. Nebol silný ani natoľko, aby som ho dokázal identifikovať.
Určite ich poznáte. Vyrojili sa pred časom ako včely z úľa po zime. Najskôr nesmelo, ospalo, ale neskôr odvážnejšie, ba priam drzo. Hovorím o harmonikároch hrajúcich po električkách pre pobavenie cestujúcich.
Starší ľudia s mobilmi sú vrcholne komickí. Nie všetci sú komickí a nie všetci vrcholne, ale keď to vezmem akosi globálne, zdá sa mi, že keď vidím staršieho človeka vyťahovať mobil, hneď čakám nejakú šou. Keď som mala svoj prvý mobil, tiež som chvíľu nevedela, čo v rýchlosti stláčať tak, aby som dosiahla požadovaný výsledok.