reklama

Rýchlik na tretej koľaji

Nebola to celkom koľaj. Bolo to nástupište a náhodou bolo naozaj tretie. Bratislava hlavná stanica večer. Odchádza vlak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som doň asi desať minút pred odchodom vstúpil, rozhodne nebol plný. Na trati BA-ZA som v piatok zvyknutý na onakvejší stisk národa. Nuž, o siedmej večer už väčšina tých, čo chcú byť z hlavného mesta na víkend preč, skutočne preč je.

Našiel som kupé, kde boli len traja. On, ona a jedna v paperbacku ponorená. Mal som v úmysle tiež sa potopiť do deja knihy, svojej samozrejme. Sadol som si a ledva som omočil oči, pristúpila ešte jedna osoba so skrútenou igelitkou pod pazuchou. Sadla si vedľa mňa.

Nemohol som ju ignorovať. Nikto ju nemohol ignorovať.

Lebo si rozbalila igelitku, vytiahla krabicu z jemného polystyrénu veľkú asi 10x30x40, otvorila ju a ... tu sa celé kupé, aj pod lavicami, naplnilo nechutne chutnou vôňou. Teplé mäsko, zeleninka, korenie. Fast food, myslím, neodvážil som sa jej čumieť do „taniera“, je to ale jediné vysvetlenie tej krabice.

Jedla, ale nezjedla. Keď sme sa pohli, krabicu zavrela a opäť zabalila do igelitky. Okno sme mali otvorené, zima nebola, vôňa sa rýchlo vyvetrala.

Až za Trnavu som kŕmil mozog očami z riadkov knihy a potom to opäť prišlo. Rozbalila igelitku, otvorila krabicu a bum! Polystyrén je potvora, drží teplo. Drží i vône, tie sa pekne skoncentrujú a potom na povel štart vyrazia do nosov okolosediacich.

V kupé sme sedeli len my a vrah, vrah = tak otrasne nezdravé a tak strašne mámivé jedlo patriace niekomu inému...

História sa opakovala. Odvážil som sa pozrieť, či tam ešte niečo má, tesne predtým, než opäť krabicu zavrela. A čo myslíte? Mala ho tam! Nedojedené ho zbalila do igelitky, ktorú zakrútila a držala na nohách.

Čítali sme a bozkávali sa. Len dvojica pri okne robila to druhé, samozrejme. Zdvihla sa a krabicu položila na sedadlo, vyšla na chodbu telefonovať, zavrela za sebou. Nech sa mi prihlási ten z kupé, komu nepreletela hlavou myšlienka na mäsko vedľa mňa.

Opäť sa vrátila, telefón ešte v ruke, asi bola zamyslená, lebo SI SADLA NA TÚ IGELITKU!!!

Strašný rachot. Viete, aké zvuky vydáva deformovaný a lámaný polystyrén. Ešte že to vždy tak dôkladne zabalila...

Vzápätí odišla i s pokrkvanou taškou v ruke. Neviem, či vystúpila, ale my sme ďalej cestovali bazovým rýchlikom už bez mäsa. Čítali sme a bozkávali sa...

(písané 14.5.2005)

Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu