S knižným vydaním Wikipédie to bude v pohode

Autor: Juraj Lörinc | 30.4.2008 o 0:48 | Karma článku: 3,14 | Prečítané:  1890x

Dnes ma zaujal článok Patrika Garaja o Wikipédii. Zaoberá sa plánom Bertelsmannu vydať papierovú verziu Wikipédie a trochu okolo uvažuje. Na môj vkus dosť nepresvedčivo.

Pokiaľ to náhodou niekto nevie, Wikipédia je otvorená encyklopédia vytváraná užívateľmi. Každý do nej môže prispieť, každý ju môže editovať, dokonca väčšinou anonymne, pokiaľ si to želá. Jej licencia je taká, že ktokoľvek môže obsah Wikipédie použiť na hocijaký účel. Vytváraná je v rôznom rozsahu v najrozmanitejších jazykoch - aj slovenská.

Preto Bertelsmann papierovú verziu vydať môže, aj za peniaze. Navyše sa dohodol so správcom Wikipédie, že niečo z výnosu pošle na beh Wikipédie. Ďalej však už s článkom úplne nemôžem súhlasiť.

Prvý raz sa Garaj mýli v precenení efektu "efektu dlhého chvosta". Píše:

"Charakteristickým znakom on-line encyklopédie je to, že disponuje neobmedzeným priestorom a neustále sa rozrastá o nové príspevky. Motorom Wikipédie je efekt „dlhého chvosta“, ktorý neuprednostňuje všeobecne známe heslá, ale dodáva dôležitosť a opodstatnenie aj veľmi špecifickým a marginálnym príspevkom."

To je do istej miery pravda, ale ten chvost zďaleka nie je taký dlhý, ako by ste čakali. Anglická Wikipédia, ktorá je najväčšia, má pomerne prísne pravidlá význačnosti, ktoré sú rozvedené do detailov, pokiaľ ide o ľudí, knihy, hudbu, organizácie, firmy... mnohé marginálne alebo špecifické príspevky nemajú šancu. Sú desiatky hliadkujúcich wikipedistov, ktorí buď svižne mažú alebo v menej vyhranených prípadoch dávajú články na debatu o zmazaní. Práve v týchto dňoch bol predmetom debaty článok o Ľudovítovi Lehenovi - a to je človek, ktorý je bývalý politický väzeň, akademický maliar a majster FIDE v šachovej skladbe. Debata chvíľu vyzerala, že ho z Wikipédie škrtnú...

Toľko k dlhému chvostu.

Druhý raz sa Garaj mýli v odsúdení papierovej podoby pre jej definitívnosť a nepreviazanosť hypertextovými odkazmi:

"Významnou prednosťou on-line Wikipédie je to, že jej heslá nikdy nemajú definitívnu podobu. Obsah príspevkov je možné neobmedzene aktualizovať a upravovať. Zakonzervovanie Wikipédie do papiera ju zbavuje tejto pružnosti a ruší jej konkurenčnú výhodu oproti klasickým slovníkom. Úplne zásadným hendikepom budúcej knižnej Wikipédie je strata možnosti využívať hypertextové odkazy. Revolučný spôsob získavania informácií na internete spočíva v tom, že umožňuje vzájomné zosieťovanie hesiel a doplňujúcich informácií."

Keby zakonzervovanosť Wikipédie bola takým zásadným problémom, platilo by to rovnako pre akúkoľvek kedykoľvek vydanú encyklopédiu. Je to zakonzervované. Zato sa už dnes nikto do encyklopédií nedíva? Konkurenčná výhoda flexibility je to len pre toho, kto sa v danej situácii môže pozrieť na internet, ako to práve vyzerá. Ak nemáte práve pripojenie k internetu, je dobrá aj off-line verzia. Nakoniec už bolo niekoľko projektov so zakonzervovanou a kontrolovanou podobou Wikipédie Wikipedia CD alebo Wikipedia for Schools. Prečo asi? Preto, že si chceli tvorcovia vyskúšať nevýhody?!

Previazanosť odkazmi je takisto dobrou vlastnosťou encyklopédií od nepamäti. Iste, hypertext umožňuje rýchle preskoky medzi témami, ale kto ešte nezabudol na abecedné usporiadanie, dokáže si heslá vyhľadať aj v papierovej podobe. :-)

No a tretí raz sa podľa mňa Garaj mýli v záverečnom hodnotení projektu Bertelsmannu:

"Ak Bertelsmann Wikipédiu natlačí do papiera, nevyhnutne ju zbaví jej havajského šarmu. Výsledkom úsilia vydavateľa bude užívateľsky nekomfortný produkt a v horšom prípade ležiak, vhodný nanajvýš ako bizarná cena do tomboly."

Omyl. Pozrite sa napríklad na v súčasnosti prebiehajúcu diskusiu maďarských a slovenských užívateľov. Najmä na to, koľko článkov je debatovaných, spochybňovaných a predmetom malicherných aj vážnych sporov len v takejto obmedzenej oblasti. Z toho je zrejmé, že bežná nekontrolovaná Wikipedia je v lepšom prípade nevyrovnanej, v horšom prípade pochybnej kvality a ako taká ťažko použiteľná priamo. Preto si myslím, že si veľa potenciálnych čitateľov v Nemecku a priľahlých krajinách niečo podobné Seattlemanovi z diskusie ku Garajovmu článku:

"Keby vysla slovenska verzia knizne, rozhodne by som ju kupil."

Amen.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kočner sa aj z väzby zbavuje majetku, založil osem bytov v Bratislave

Vo štvrtok bude súd rozhodovať, či vo väzbe ostane.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kto sa najmenej teší na Kosíkov návrat na Slovensko

Kosík chce vypovedať o únose aj Lexovi.

Komentár Zuzany Kepplovej

Nie, OSN nemôže napísať, že migrácia sa zakazuje

Nech sa páči, pán Lajčák, vysvetľovať globálny kompakt kolegom aj voličom.


Už ste čítali?