Jednou z tém je bujnenie komisií, ktoré je demonštrované na vládach, resp. na počte ich členov. V zásade čím efektívnejšie riadený štát, tým bližie je počet členov kabinetu k intervalu päť až desať. Menej značí, že jednotliví členovia toho majú príliš, až nad hlavu. Viac značí, že sa nájdu flákači, rozhodovanie je príliš komplikované atd. Taká vláda je zaručený recept na neefektívnosť.
Pokiaľ si dobre spomínam, v knižke sú ako príklady krajín s neefektívnymi vládami uvádzané štáty socialistické, vrátane Československa, tuším malo viac ako 20 ministrov.
Ale najnovšia vláda v Zimbabwe príklady z knižky hravo tromfne: nový kabinet má 61 členov .
Tŕnistá je cesta z ekonomického dna. Neviem, či ho týmto krajina, ktorá za posledné tri roky zo svojej meny už škrtla 25 núl , náhodou úspešne neprerazí.
Vláda v Zimbabwe a Parkinsonov zákon
Čoho je moc, toho je príliš. Možno poznáte knižku Parkinsonov zákon čiže honba za kariérou, ktorá je napriek názvu a svojmu štýlu dosť serióznou štúdiou z oblasti riadenia - úradu, štátu, firmy, o personálnych otázkach, vnútornom korporátnom boji...