Neležala mi tak dlho v polici. Aj s venovaním autora som celú trilógiu venoval otcovi na Vianoce 2006. Nie ako darček, ktorý druhému venujeme len preto, že naň sami máme zálusk. Máme s otcom podobné preferencie, pokiaľ ide o fantastiku. Mal som pocit, že aj sa mu budú trpaslíci páčiť. A zároveň som počítal s tým, že skôr či neskôr si to prečítam.
Počas pätročnice som na Trpaslíkov nezabudol. Dokonca som si ich dvakrát z otcovej knižnice otvoril a pokúsil som sa do nich začítať. A nešlo to, nebavil ma začiatok, takže som to dvakrát vzdal. Až ma chytili pochybnosti, či som to s darom neminul, či to nebola hovadina.
A tak prišla táto jar a do tretice všetkého ... dobrého. Konečne som bol dostatočne disponovaný na to, aby som začiatok pochopil, uchopil a pokračoval v čítaní. Zrazu to bolo o inom. Dej ma chytil. Klasická fantasy v tom zmysle, že súboj dobra a zla, pritom niekoľko hrdinov putuje za stanovenou úlohou a na záver veľká bitka. Ale...
Mnoho rekvizít a javov je originálnych (t.j. ešte som ich nikde inde nečítal - možno poniektorí super-znalci budú namietať - ale pochybujem). So smrťou si Markus Heitz tiež vôbec nerobí problém - pekných pár hrdinov nechá zahynúť akoby mimochodom, žiadne veľké udržiavanie všetkých obľúbených postáv, aby fanúšikovia chceli aj ďalší diel. Aj štýl je tak akurát. Nič ťažkého, ale to sa v prípade dobrodružne fantasy ani nečaká.
Takže Trpaslíkov jednoznačne odporúčam ... mám už rozčítané i pokračovanie s názvom Vojna trpaslíkov.
Trpaslíci
Vďaka blogu presne viem, kedy som túto knihu nemeckého spisovateľa Markusa Heitza kúpil. Bolo to 4.júla 2006, teda temer pred piatimi rokmi, pri príležitosti krstu tretej časti trilógie s názvom Pomsta trpaslíkov. A prečo o nej teraz idem písať? Lebo som si ju konečne prečítal!