Desiata symfónia

Autor: Juraj Lörinc | 26.9.2011 o 0:12 | (upravené 26.9.2011 o 21:42) Karma článku: 3,16 | Prečítané:  800x

Podtitul knihy je Muzikologický triler. Ale v skutočnosti je to detektívka s jednou mŕtvolou a s prehnaným objemom odborného muzikologického a historického výkladu. Autorom je nejaký Joseph Gelinek.

"Nejaký Joseph Gelinek" nemá byť znevážením autora. Faktom totiž je, že toto meno je len pseudonymom pre Španiela, ktorý je muzikológom a vybral si ho podľa klaviristu z 18. storočia, súčasníka Beethovena. Práve okolo Beethovena a jeho v skutočnosti nejestvujúcej 10.symfónie sa točí celý dej. Na začiatku si niektorí hrdinovia vypočujú jej údajnú rekonštrukciu, aby vzápätí na to jeden z účastníkov nezabudnuteľného koncertu z neho spravil ešte nezabudnuteľnejší svojou násilnou smrťou.

Autorovým egom alter je v knihe Daniel Paniagua, vysokoškolský učiteľ, muzikológ a expert na Beethovena. Keďže vražda je úzko spojená s hudbou, partitúrami a inými beethovenovskými motívmi, priberú si ho k vyšetrovaniu ako odborníka. Vyšetrovanie beží naraz po dvoch líniách - štandardne vyšetruje polícia a navyše aj sudkyňa, ktorá má prípad pridelený. Takže Daniel je na roztrhanie. Darí sa mu postupne odhaľovať podstatné indície a prípad speje k úspešnému rozriešeniu. Ale predsa príde k silnému zvratu.

Hlavným problémom knihy je prehnané množstvo vysvetlení odborných detailov. Nejde len o to, že viaceré pušky na stenách nikdy nevystrelia. (Mnoho detailov opisov a vysvetlení je pre dej zbytočných.) Zdá sa, že autor skutočne nie je spisovateľ - pomerne jednoduchý dej sa utápa v jednotlivých krokoch, z ktorých každý si postavy siahodlho vysvetľujú. Keď muzikológ vysvetľuje muzikoterapeutke (hrajúcej na klavíri) detaily súvisiace s formou klavírnych diel, je to do neba volajúce. Akoby temer všetci s výnimkou Daniela boli v podstate diletanti, oznamujú si i skutočnosti, ktoré sú súčasťou bežného všeobecného vzdelania. Ľudia točiaci sa okolo hudby by predsa mali vedieť... ale v skutočnosti asi skôr autor považuje za diletanta bežného čitateľa. Nuž...

Je zrejmé, že autor si dal námahu s prípravo materiálu. Mimo muzikologického materiálu používa veľké množstvo kultúrnych referencií alebo historických detailov. Čo som poznal, to podľa mňa sedelo. (Napr. Lucy Liu odsekávajúca hlavu boosovi Tanakovi v Kill Billovi. Kečup strieka. Ďaleko od Beethovena.) Niečo som si aj vyhľadal a preveril. Z toho usudzujem, že je dosť veľká šanca, že sedí prakticky všetko. Ale takéto dačo ešte nerobí nepochybne dobrú čítanie. Hailey bol lepší.

Oveľa.







Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

TECH

BlackBerry vstáva z mŕtvych, chystá novinku s klávesnicou

Klávesnica, touchpad, dobre čitateľný displej a kvalitné fotoaparáty.


Už ste čítali?