Malomestské rozprávky (a iné)

Janko Jesenský je klasik čitateľnej slovenskej prózy. Prozaici boli pred ním i po ňom, ale práve Demokrati Janka Jesenského boli tým povinným čítaním, ktoré som zo slovenskej literatúry spred 2. svetovej vojny bral. (Neskôr aj napr. Červené víno.) V rámci čítaniek sa vyskytovali aj úryvky z Malomestských rozprávok alebo iných krátkych útvarov. Vo zväzku, ktorý som si požičal z knižnice starej mamy mojej milej, boli k Malomestským rozprávkam pribalené aj Novely a poviedky Zo starých čias.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Najznámejšími sú asi kusy Slnečný kúpeľ a Štvorylka. Opaľovacia story, v ktorej hrdinovia provokovali svojím sporým oblečením a konaním celkovo, sa vyskytovala v učebnici, zatiaľ čo Štvorylku mnohí poznajú z televízneho spracovania s Krónerom v úlohe krajčíra, s Evou Krížikovou ako zvodnou mladou slečnou. Pointa ostala aj vo filme - ženské osadenstvo mesta sa zblázni do vojakov, ktorí dočasne sídlia v meste, následkom čoho dopadne bál fiaskom. Najskôr miestni gavalieri dostanú hromadne košom kvôli oficierom, následne ale aznie alarm a slečny ani panie nemajú s kým tancovať.

Lenže to nie je zďaleka všetko. Pochutnal som si aj na troch tuctoch ďalších poviedok, či ako ich presne nazvať. V ich ohnisku sú predovšetkým ľudia, najčastejšie ľudia mestskí, ľudia úradní, ľudia mladí či starí. Nech už sú to tí alebo oní, v každej poviedke nájde niekto, kto má vysoké nivó, či už ide o postavenie alebo jednoducho len o správanie.

Temer každá poviedka má znesiteľnú pointu, ale v tomto prípade si viac cením samotný priebeh. Nevyvolával vo mne túžbu po prekvapivom zvrate, ale skôr predstavy o ľuďoch, prostredí, vtedajšej etikete. Jesenskému sa tak úspešne podarilo vo mne vyvolať nejaký obraz minulej reality. Úradníkov si predstavujem ako na úrade niekde v Starom meste, korzujúcich mladých ľudí ako niekoho, koho rve na kusy rozpor medzi spoločenskými normami a hormonálnymi požiadavkami. A keď náhodou niekým jeho libido nelomcuje, tak naopak mimoriadne chladne uvažuje o majetku. A potom povedzte, že dnešná doba je horšia, hm?

Pokiaľ by som mal menovať konkrétne, ktoré vo mne zanechali výraznejší dojem ako ostatné, boli by to tieto:
- Vádium
- Papuča
- Elena
- Hríby
- Pani Rafiková
- Otroci
- Koketka
- Aktík, aktík
- Karol Ketzer
- Obrana

Ako vidno, Jesenský si nerobil problém s vymýšľaním ktovieako komplikovaných mien pre svoje kúsky. A načo aj?

Na záver ešte jedna dôležitá vec, ktorá mi počas čítania často behala po rozume a predsa som na ňu temer zabudol. Archaizmy a slová či dokonca citáty v cudzích rečiach. Dodávajú textu charakter svojej doby, napríklad debaty dnešných mladých ľudí na úrovni by rozhodne mali obsahovať hlášky ako "Oh shit!" alebo "Tebe už husto hrabe, ty debil." Také pred 100 rokmi nebolo a nebude ani za 100 rokov, hádam. Kto vie, čo je to vádium ("Já bych si taky dal to vádium!" eh.), apeláta, patronesa, metresa, štál, makao alebo okulata?

Rozhodne odporúčam, prudko čitateľné.