Keď sa darí, tak sa darí

Autor: Juraj Lörinc | 5.4.2012 o 22:32 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  506x

Zelený štvrtok sa mi ozaj vydaril. Lebo som ho v zdraví prežil, bez akéhokoľvek zranenia.

Ráno vyrážam z bytu skôr. Som v obleku, lebo po ceste do roboty musím navštíviť klienta (a obchod, doma už niet žiadnej poživne). V ruke mám preto tašku s rozumnejším oblečením. Aj kufrík s dokumentami.

A ešte kľúče. Zasúvam ich do kľúčovej dierky a zatváram za sebou.

Ups. Neviem, na čo som myslel, vlastne viem, kľúče to však neboli. Takže som ich akosi zasunul zvnútra. A doma už, ehm, nikto.

Neprepadajte panike, hovorí nápis na najväčšom bestsellere všetkých čias. Múdro som si na tieto účely jeden kľúč uložil mimo domova. Viem, že aj keď je kľúč zvnútra, dvere sa dajú zvonka otvoriť iným kľúčom. Všetko pod kontrolou.

Čas ale nemám, takže sa zmierujem s tým, že zabuchnuté dvere budem riešiť neskôr. Najskôr obchod, aby som počas riešenia všetkého neumrel od hladu. Potom klient, našťastie to dnes bolo veľmi rýchle. Potom kancelária, kde už na mňa vyčkávali traja kolegovia, keďže sme si dohodli stretnutie k inému projektu. Zaparkujem na firemnom mieste, utekám hore.

Dve veci sme rýchlo vybavili. Odoslanie záležitosti s dnešným termínom. Stretnutie prebehlo rýchlo. Šéf ma púšťa riešiť dvere.

Prichádzam k autu. Po stlačení diaľkového ovládania tuším problém. Už sa mi to stalo - zabudol som vypnúť svetlá, toto auto ma momentálne nikam neodvezie. Je pravda, že som ani na chvíľu neprepadol panike, ale stres som z toho celého zjavne mal.

Vraciam sa do firmy a prosím šéfa, či by mi nepomohol. Čoby nie a už vyrážame. Najskôr ku mne domov. Náhradný kľúč nepomáha, zjavne som pri strkaní kľúčov dnu ich ešte aj pootočil. Ach jo

Vyrážame aj so šéfom do kľúčovej služby, kde nám tie super-špeci kľúče vyrobili. Pán za pultom pokýval hlavou a dáva mi vizitku zámočníka-záchranára, ktorý to vraj zvládne. Volám, môže prísť za 20 minút. Ideme aj my.

Čas dodržiava, dvere otvára. Prezliekam sa, oblek nechávam doma, beriem zato štartovacie káble, späť do firmy. Auto nenaštartovalo ani s oddýchnutou batériou, hľadám vhodného darcu elektrónov. Pozná sa podľa toho, že má auto, vie, kde má autobatériu a je ochotný raz štartovať so mnou po boku.

Nenašiel som. U nás vo firme už žiadne auto. V druhej firme síce jeden pán auto má, ale strašne zaneprázdnený, lebo termín nepustí, Veľká Noc na krku a ja nepotrebujem tlačiť na pílu. Tak nechám auto cez sviatky vo firme, prežijem aj bez neho.

Domov idem MHD, neskôr vyrážam do telocvične. Ide mi to dobre, ale posledný zápas "o všetko" prehrávam a nebolo to tesné. Lebo však keď sa darí, tak sa darí.






Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?