Rok 2013. Slovenský opozičný poslanec raňajkuje so svojou ženou, chvíle pohody pred náročným dňom. Konverzácia manželov po rokoch je oživená otázkou manželky, ktorá sa ináč o politiku moc nezaujíma (veď ju nepriamo živí, tak prečo by sa o ňu zaujímala?).
"Čo ťa dnes čaká? Idete vysvetľovať ľuďom, čo je na politike vlády zlé a ako by sa to malo robiť správne?"
"Ale kdeže, to by nebola konštruktívna opozičná politika."
"Hmm, a tá spočíva v čom?"
"Predsa v organizovaní zbytočných mimoriadnych schôdzí parlamentu, ktoré ani nezačnú, predkladaní poslaneckých návrhov zákonov a pozmeňovacích návrhov, ktoré vládna strana aj tak zmetie, a v sporoch o to, kto je pravicovejší, kto je dôležitejší, kto môže za pád našej vlády, kto s kým kradol, kto čo komu prezradil a kto s kým hlasoval, keď nemal, a v beznádejnom odvolávaní členov vlády."
"Aha. No vidíš, mužíček môj, ja tomu vôbec nerozumiem, ale to nevadí."
Naklaďme si otázku. Kto tomu rozumie? Neviem, ani ja tomu mrhaniu časom a energiou nerozumiem. Na rozdiel od ženy z obrazu mi to vadí.
15. feb 2013 o 15:17
(upravené 15. feb 2013 o 15:44)
Páči sa: 0x
Prečítané: 632x
Konštruktívna opozičná
Stalo sa, že som pri jednom nočnom čítaní po dlhom čase mal ako pozadie pustený prenos zo slovenského parlamentu. To, čo som úchytkom videl a počul, sa mi spojilo so správami za posledný rok. Výsledkom bol živý obraz.
Juraj Lörinc
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)
