Až keď bude mama triezva

Autor: Juraj Lörinc | 11.6.2013 o 22:40 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  1081x

Moja ruka tentoraz pri náhodnom siahnutí medzi paperbackové novinky vytiahla v knižnici evitovku. Román od ženy pre ženy. No, ešte nie celkom od ženy, autorka Ivana Furjelová knihu napísala ako gymnazistka. A tiež nie je tak celkom pre ženy.

Uverili ste mi? Že nie je celkom pre ženy? Hahá, to bol chyták. Je to úplne klasický román pre ženy. Trochu romantiky, trocha rodinného šťastia, potom ženské nešťastie a šús na životnom ekvivalente Streifu. A predsa nakoniec všetko dobre dopadne.

Inými slovami, matka rodiny žijúca na Orave prepadne alkoholu, zatiaľ čo jej muž zarába na týždňovkách, syn je vysokoškolskom internáte a dcéra sa pokúša študovať na gymnáziu v meste. Má dôvod, prečo hľadá útechu v špirituse: spontánny potrat.

Cestu dole s ňou absolvuje dcéra, ktorá jediná si všimne náznaky a po krátkom čase aj pochopí: mama má problém s chľastom. Tu sa dostávam k prvému problému, ktorý s knihou mám. K takpovediac objektívnemu problému. Dcéra celé mesiace pozoruje spíjajúcu sa matku, pokúša sa ju od alkoholu odstaviť, domnieva sa, že to zvládne. Predlhý čas to zatajuje pred otcom aj bratom. Prečo? Zlé, neuveriteľné, najmä pokiaľ sú rodinné vzťahy vykreslené ináč pozitívne.

Druhý problém je skôr môj osobný, dojmový. Bohužiaľ som si pred čítaním knihy prečítal na zadnej strane obálky informáciu o autorke. Nielenže gymnazistka, ale ešte jej aj mama pečie žemličky s bylinkovým maslom. A od tej chvíle som prosto nedokázal príbehu veriť. Ako môže mladé dievča z harmonickej rodiny písať o takej komplikovanej veci ako rozvíjajúci sa alkoholizmus?

S týmito dvomi nezanedbateľnými výhradami musím zároveň konštatovať, že ináč to celkom ujde. V maturitnom ročníku som rozhodne písal oveľa horšie (a to som bol v slohoch v triede jedným z lepších), aj dnes píšem horšie (prosím ctené publikum, aby so mnou búrlivo nesúhlasilo). Román som v živote dokopy nedal a je nepravdepodobné, že niekedy dám (aj keď o tom sním).

Ako ženský román môže byť. (Len si nečítajte zadnú stranu.)





Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Američania spozorneli. Slovenské kosatce sú hodné Oscara

Babičkina čipka, Zlatovláska či Bratislavský princ nie sú názvy rozprávok, ale originálne odrody irisov a gladiol, ktoré získali prestížne svetové ocenenia.

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.


Už ste čítali?