Očakávania som mal vysoké vzhľadom k tomu, čo som už čítal od neho a o ňom. Dá sa povedať, že boli tak akurát naplnené. Inými slovami, Čas sa zaradil niekam medzi dvoch Mužov, pokiaľ ide o námet, spracovanie a moje dojmy.
Nemôžem Vám povedať o podstate deja veľa, lebo by som zabil veľkú časť pointy (to pre prípad, že je tu niekto, kto ten viac ako polstoročný román ešte nečítal). Aj naznačovanie by v mojom podaní pravdepodobne znamenalo značné odhalenie toho, čo má zostať skryté. Skrátka bežné fungovanie amerického povojnového malomesta sa postupne zmení na plnokrvnú fantastiku.
Pravda, záver ma až tak nepotešil. Ako je dobre vystavané napätie v celej knihe, svojím spôsobom kafkovské prekážky (na pohľad malé, v skutočnosti efektívne a nepochopiteľné) v ceste hlavného hrdinu, tak suché mi prišlo celé odhalenie dôvodov a mechanizmov – prečo a ako. Asi by to chcelo trochu menej vysvetlenia, aby niektoré veci zostali zahalené rúškom tajomstva, otvorené pre interpretáciu čitateľa.
Ale sklamaný som nebol.
Vykolejený čas
V rámci môjho malého projektu "Zoznámenie s tvorbou klasika sci-fi Philipa K. Dicka" som po románoch Neteleportovaný muž a Muž z Vysokého zámku do tretice siahol po románe Vykolejený čas (v originále Time Out of Joint).