V televízore mi bežalo ranné vysielanie prvého programu BBC. Klasický mix správ, zaujímavostí (vstupy z pooscarovej party), dopravných správ a tak podobne, asi to poznáte v slovenskom podaní. Medzi správami však bola jedna špeciálna, ktorá mi skoro spôsobila porezanie.
Totiž, britská ministerka obchodu a priemyslu ohlásila plán na predĺženie platenej materskej dovolenky zo 6 mesiacov najskôr na 9 a potom na 12, čo bude spojené s celkovým zvýšením príjmov, ktoré človek na materskej môže dostať. Super vec, poviete si, možno podporí pôrodnosť, zlepší starostlivosť o deti a ich výchovu v útlom veku, pozitívne sa odrazí na populácii, kvantite i kvalite, a keď na to majú...
Super, ako vravím. Až na taký malý detail, že vo Veľkej Británii majú za dverami voľby do Dolnej snemovne parlamentu, ktoré by sa podľa predpovedí analytikov mali uskutočniť 5. mája 2005. Vo svetle tohto faktu je temer isté, že ide o predvolebný darček, aký dobre poznáme už i z nášho politického košiara.
Nemusia nás veľmi zaujímať ďalšie detaily celého sporu, v ktorom vláda všemožnými argumentmi zdôvodňuje zmysel a načasovanie populistického kroku, a ktorý konzervatívna a liberálna opozícia kritizujú. Stačí, že je to presne ako u nás, len argumentácia sa mi vidí predsa len trošku jemnejšou a dôkladnejšie pripravenou.
Lebo keď to zhrniem: vo veci predvolebných darov vládnych strán voličom, doslova vo veci kupovania hlasov za peniaze všetkých, je správanie našich politikov v podstate rovnaké ako správanie politikov britských. Máloktorá demokracia sa pritom všeobecne považuje za tak štandardnú ako anglická, aspoň mne ako politickému laikovi sa to tak javí. Pre nás skvelé.
Mohol by som si spolu so Šulíkovými hrdinami povedať, že konečne je všetko tak, ako má byť, tam kde som mal hlavu, narástla mi... viete čo. Mne sa však hlavou skôr preháňajú niektoré scény anglického komediálneho seriálu Iste, pán minister a chce sa mi spolu s novodobým klasikom zakričať: "Toto sme chceli, Slováci?" Toto sme si chceli vziať od západných demokracií?
(písané 2.3.2005)
Choďte na západ, mladý muž
V pondelok ráno som čiastočne zobudený, ešte s napoly zalepenými očami, zapol televízor a dal som ho dosť nahlas, aby sa dokričal až do kúpeľne, kam som sa odvalil. Sprcha, zuby, holenie... keď zrazu to, čo som počul z izby, ma nečakane naplnilo hlbokým potešením. Uvedomil som si, že naša politika je štandardnejšia a západnejšia než som si myslel. Toto uvedomenie bolo o to prekvapivejšie, že som sa práve nachádzal v hoteli na severovýchod od londýnskej City.