Ian McEwan: Pokánie

Autor: Juraj Lörinc | 9.5.2006 o 10:30 | Karma článku: 5,66 | Prečítané:  2334x

Ku tejto knižke som sa dostal menej zvyčajným spôsobom. Začalo to na jazykovom kurze, keď som sa rozhodol, že je čas, aby som sa pokúsil prečítať si niečo väčšie vo francúzštine. Pri pracovnej ceste v zahraničí som sa poprehŕňal v kníhkupectve na letisku vo francúzskych origináloch i prekladoch. Ian McEwan - Expiation - mi padol do oka, marilo sa mi, že SME ho minulý rok zaradilo do svojej knižnice autorov 20. storočia.

Nemýlil som sa, aj keď nešlo o Pokánie, ale o Betónovú záhradu. Diskusia k už neexistujúcemu predstaveniu Betónovej záhrady tiež potvrdzuje, že ma čakalo niečo zaujímavé.

Aj keď som to vtedy nevedel, veľmi rýchlo sa to odrazilo v mojom prístupe ku knihe. Na začiatku som dosť bojoval s jazykom, darmo, literatúra nerovná sa novinové články a to ani na úrovni vyberaných slov. Dej a úvahy však boli natoľko zaujímavé, že som to nevydržal a jednoducho som MUSEL vedieť čo najrýchlejšie, ako sa to celé vyvinie. Podľahol som a požičal si v knižnici slovenskú verziu, ktorú som dočítal oveľa skôr než dokončím francúzsku. Už viem...

... a som veľmi spokojný. V podstate neviem, o čom mám písať skôr, toľko zaujímavých aspektov som v knihe našiel. Povedzme také milovanie. Dvaja dospelí v zajatí vášne pozorovaní dieťaťom. Dieťa nechápe, ale vykonštruuje si vlastné vysvetlenie drtenia ženy mužom, jednoznačného násilia, je prekvapené, že mu žena nie je vďačná za záchranu.

Dieťa má veľa iných fantázií. Kto z nás nechcel byť čiernym koňom majstrovstiev sveta v šľahaní žihľavy prútom?

Živý opis úteku vojakov z pozícií, okoreneného náletmi fašistických lietadiel. Strach, výbuchy, špina, zranenia, smrť. Neúprosná disciplína mužských i ženských plukov, vojakov i zdravotných sestier. Najmä popisy zranení v londýnskej nemocnici, ktoré privážali priamo z bojov, sú poriadny natur.

Aj v tých najexpresívnejších častiach autor neplytvá silnými slovami. Práve toto som obdivoval v Pánovi prsteňov, kde Tolkien dokázal popísať všetko zlo veľmi plasticky a pritom bez použitia "neprístojných" prostriedkov. To však bola rozprávka, Pokánie je román so značnou dávkou realizmu, preto je McEwanov protup ešte náročnejší. Napriek tomu sa v jednej pasáži zdrobnenina známej pohlavnej nadávky stáva hlavným problémom. Je výslovne uvedená dvakrát a ďalej už každý vie, o čom je reč, aj keď sme v škrobenom Anglicku.

Z mnohého na zamyslenie vyberám jeden odstavec:

"Zdvorilo sa zasmial, hoci ma musel považovať za beznádejnú hlupaňu. V dnešných časoch sa vzdelanostná úroveň ľudí nedá posudzovať podľa toho, ako rozprávajú, čo majú na sebe, či akú hudbu uprednostňujú. Najistejšie je správať sa ku každému, s kým sa človek stretne, ako k ťažkému intelektuálovi."

Zlaté slová. Moji spolužiaci na VŠ vo chvíľach alkoholického opojenia - a pri neskoršom hodnotení svojich výčinov - nazývali sami seba "intelektuaľniki".

Na nete sa dá nájsť literárne vzdelanejšia analýza (v angličtine) aj odkazy na iné anglické recenzie. Kniha získala mnohé literárna ceny aj sa dobre predávala, takže by sa dalo povedať, že odporúčajú kritici aj čitatelia. Aj ja. Teraz si to dočítam ešte po francúzsky.

(písané 7. mája 2006)



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ján Košč

Zamestnávatelia nemajú argumenty

Keď rástla produktivita rýchlejšie ako mzdy, zamestnávateľom to neprekážalo.

Sorosa vymenil Orbán za Fínsko. Je skorumpované, tvrdí

Fíni aj Únia chcú riešiť narušovanie demokracie.


Už ste čítali?