Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ľuboš Jurík: Novinári (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Ľuboš Jurík je stálica na

našom spisovateľskom nebi. Onedlho zasvieti novou knihou z obdobia, keď bol hovorca predsedu NR SR Ivana Gašparoviča. Už sa na to teším!
 
Hodnoť

Fórum je Nové slovo

Banský Kamenec je Banská Štiavnica, ktorú novoslováci roky zachraňovali, a nezachránili v rámci zväzáckej akcie Záchrana pokladu. Naozaj román (polodokument) Novinári nie je Juríkov skvost, ba mne sa nepáčil, hoci som jeho prostredie dôverne poznala. Ale nepáčia sa mi ani Lörincove lacné závery. V 80. rokoch minulého storočia, najmä s počiatkom gorbačovovskej glasnosti, čiže približne od roku 1985, bolo radosť robiť noviny. Pravda, Ľubošov Juríkov román zachytáva skoršie, menej radostné roky. Dnes určite nie je radosť novinárčiť a pochybujem, že by sa pomery v redakciách zmenili. Tie boli zlé vždy - a sú takými aj dnes, akurát za socíka sa viac pilo, spievalo a súložilo rovno na pracovisku. Skús(te) však dnes napísať o fabrike, najmä ak patrí západným "investorom", niečo zlé... Skúste napísať o politikovi, o mafiánovi... Radšej nie. Keby mi pred vyše dvadsiatimi rokmi niekto rozprával o dnešku, tiež by som sa "v nedoumii" pýtala: Fakt? A to fakt???
 

Je rozdiel

predpovedat, co bude o 20 rokov (to netrafi plus minus nikto, okrem strig a cernoknaznikov s kristalovou gulou) a spominat na to, co bolo pred 30 rokmi (co by aspon v hrubych rysoch malo patrit k zakladnemu vzdelaniu a teda by to mal ovladat plus minus kazdy). Ked zabudneme na minulost, lahko sa nam moze stat, ze ju zopakujeme. Je nemalo tych, ktori si navrat tej prednovembrovej praju a co je horsie, je ich stale viac. Pritom klasika: clovek spomina skor len na to dobre, na to zle zvacsa casom zabuda.
 

 

za totáča radosť robiť noviny? no, tiež prístup k novinám
 

„Radosť“ to bola až taká,

že som z nich (Smena) (ne)dobrovoľne v 1985 odišiel. Odpočúvali mi telefón, prehrabali sa mi v byte, vyslali ma do NSR so sledovačom, potom na dovolenke v „zariadení“ boli so mnou naraz iba štyria agenti (zistil som to až po rokoch zo zoznamov). Za korektný citát z Engelsa dostala kolegyňa pokutu 500,- Kčs, a keď som citát priniesol ukázať šéfredaktorovi, pohrozil mi, že ma vyhodí a nebudem môcť ani podkopávať koľajnice. Verejne vytruboval na chodbe, že on je stalinista a s nami revizionistami zatočí. Podobných „radostí“ tam bolo denne habadej. Luboš nebol určite imúnny voči nástrahám vtedajšej moci, ale napriek vydaným knihám a službe priamo v straníckej tlači, to prechodil vo vyťahanom svetri a so vztýčenou hlavou. Jeho Novinári boli podstatne lepší ako jeho Emigranti a viem, že vydal aj dosť servilnú knižku o svojej službe u predsedu SNR Gašparoviča, lenže tú som nečítal. Môžem o ňom napísať iba toľko, že to (podľa osobného pozorovania) nikdy nebol zlý človek.
 

 

Možno som sa sekla o dva roky, napísala som "približne". Poukazujem na to, že pred 1989. bolo obdobie uvoľnenia v rámci glasnosti a z tohto titulu sa dalo kriticky písať. Keď mladý Lörinc tvrdí "a", mal by povedať aj "bé". O ľudských sviniach v redakciách za socializmu viem svoje, predsa som napísala, že vnútroredakčné pomery boli a sú zlé. Mimochodom, nebola som v strane, a preto som za totáča nikdy necestovala na zahraničnú pracovnú cestu ani len do spriatelenej krajiny (Praha ešte nebola zahraničie). Po novembri '89 som bola párkrát ako novinárka v zahraničí, ale všetko to boli cesty, ktoré som si sama vybavila, vyhrala formou stáže a pod., pričom moja kmeňová redakcia s tým nemala žiadne, resp. mala len minimálne výdavky (v jednom prípade pomohol Litfond). Trovy hradili organizátori/hostitelia. Sledovaná, s odpočúvaným telefónom, som bola už za kapitalistickej "demokracie", ako hovorkyňa istého ministerstva. Pokiaľ ide o Juríkovu knižnú tvorbu, za jeho dobrú knihu považujem smutný román Spravodliví z roku 1989. A vždy to bol milý chalan.
 


Najčítanejšie


  1. Jaroslav Polaček: Väčší chaos som v živote nezažil, mrzí ma, že premiér na nás útočí 4 329
  2. Věra Tepličková: Liečiteľ Marian 2 756
  3. Jozef Javurek: Smršť na Liptove 1 449
  4. Miroslav Ferkl: Negatívny vedľa pozitívneho. 1 414
  5. Miroslav Galovič: Kraj, kde nič nie je VI. Bardejov a Bardejovské kúpele. 775
  6. Martin Ondráš: Proti komu vlastne ide použiť armádu minister Mičovský? 758
  7. Alena Miklošová: Harvard: Love Story 752
  8. Martin Greguš: Antigenový test vs PCR test. Výsledky štúdie z ČR. Je v tom chaos, ako sa ma laik vyznať? 740
  9. Tomáš Jacko: Prečo Trump (možno) vyhrá: od ekonomiky po laptop z pekla 704
  10. Jiří Ščobák: Všem ufňukancům, kteří si stěžují, jak jsou porušována jejich práva 571

Rebríčky článkov


  1. Štefan Vidlár: Fiškáli, nie je vám hanba?
  2. Juraj Kováč: "Moje telo, moja voľba!" Alebo nie?
  3. Július Kovács: Zoroslav Kollár a justičná fraška v Pezinku
  4. Gabo Németh: Láska z kríža
  5. Ján Buocik: Stanica Filiálka a bratislavský mestský vlak
  6. Andrej Hossa: Čo by ste mali vedieť ak hľadáte prácu?
  7. Roman Lechovič: Nestlé a genocída na deťoch
  8. Balázs Puskás: HOAX a dnešná doba
  9. Radoslav Tore: "Priemer" náš každodenný.
  10. Michal Kováč: Ktorá profesia bude stále potrebná a dobre platená?


Už ste čítali?