Vraciam do knižnice

Peter Krištúfek: Šepkár
Trom recenzentom zo štyroch na stránke Martinusu (kúp a zabezpeč mi malú províziu :-) sa táto kniha páčila. Osobne sa skôr radím k tomu zvyšnému negatívne hodnotiacemu človeku (žene), i keď z iných dôvodov. Kniha je mixom niekoľkých motívov, z ktorých viaceré by mohli byť nosnými vo vlastnej knihe, bez ostatných. Povedzme taký Komu-šop mi pripomenul film Good Bye Lenin! . Opisy lumpačiek a iných výstrelkov politikov sú v podstate hyperbolou skutočnosti so satirickým tónom. Autor predvádza svoj prehľad v divadelnej tvorbe, možno skutočnej, možno fiktívnej, keď mnohé monológy a dialógy sú priamo prevzaté vďaka úlohe, ktorú Šepkár zohráva. A nakoniec Šepkár samotný, presnejšie jeho úloha, ktorá je inverziou úlohy hovorcu. Hovorca hovorí, čo mu šéfovia povedia, aby hovoril. Šepkár diskrétne hovorí svojmu šéfovi, čo má hovoriť, a to v akejkoľvek chvíli. Dobrý nápad utopený v koktejli, z ktorého bežného čitateľa hádam rozbolí brucho. Ale finále literárnej ceny Anasoft litera 2009 je finále...

Kirsten J. Bishopová: Vryté město
Iná káva od autorky, pre ktorú to bol prvý román. New Weird nie je ľahký podžáner fantasy či sci-fi. Ale doterajšie dva výlety do divných krajín ma veľmi uspokojili ( Nádraží Perdido , Jizva, obe od Chinu Miévilla), tak som sa na Mesto vcelku tešil. Ale latka bola asi nasadená privysoko, takže nastalo mierne sklamanie. Nie úplné, ale predsa. V centre knihy sú dve postavy. Žena - bojová lekárka, ktorá si nájde v cudzom meste miesto ako ošetrovateľka v cirkevnej nemocnici. Chlap - zabijak, ktorý si tam nájde miesto elegantnej gorily jedného z miestnych bossov podsvetia. Na začiatku knihy spolu putujú, ale práve tento začiatok je podľa mňa akýmsi predprílepkom k samotnému deju v Meste, nič moc. V Meste sa dejú jednak veci klasické fantasyovské, temer až realistické, ak vo fantasy možno o realizme hovoriť. Na druhú stranu najmä chlap prežíva transcendentné chvíle, či už vďaka drogám alebo vďaka svojej podivnej priateľke (nie je ňou tá lekárka, aby bolo jasné). Ako to už býva, postáv je neúrekom, nemá cenu o všetkých vypisovať. Nakoniec sa cesty ženy a chlapa opäť pretnú a všetko smeruje k ... weird koncu. Kroko-kroko-krokodíl.