A najvýraznejším aj zostalo.
Je to pravdepodobne cieľovou skupinou. Pokiaľ by som mohol porovnávať (zjavne to už robím, teda porovnávam), zatiaľ čo Invocatio je plnokrvnou fantasy pre pokročilého čitateľa, Pohrobok je určený skôr pre mládež. Je rozprávkovejší, pedagogickejší, polopatistickejší, čierno-bielejší.
V Pohrobkovi opäť ide o príbeh, ktorý obsahuje výrazné prvky z každodennej slovenskej súčasnosti. Invocatio sa s prienikom magického a reálneho sveta vyrovnalo podobne ako séria Hliadok alebo Harry Potter (aby som dal príklady z rôznych strán literárneho spektra), čiže dôkladným utajovaním sa mágov pri koexistencii. Pohrobok na to ide fintou Zelazneho Podvrženca , keď súčasná realita a svet mágie sú oddelené, len tak občas trochu spojené magickými cestami.
Takou cestou je do sveta trpaslíkov, elfov, ghúlov a škratov (a ľudí) prenesený submisívny chlapec - knihomoľ. Napriek jeho slabšej telesnej konštrukcii sa oňho rozpúta bitka medzi silami dobrými a silami zlými. Prečo? Lebo múdri na oboch stranách boja vedia, že nielen v svaloch je sila. A napríklad v takých škratích hlavách rozumu nazvyš nebýva. Potom nasleduje, ako v každej správnej fantasy knihe, he, putovanie skupiny, dokonca skupiny bytostí rôznych rás v súlade s kánonom žánru. :-) Na konci je bitka, masaker a po nej nasleduje rozuzlenie. Len či to dobre dopadne?
Miloš Ferko Pohrobka vcelku chváli. Jana Danihelová je rezervovanejšia . Pre mňa osobne to bolo príliš naivné. Ale však nie som z cieľovky.
Štefan Konkol: Pohrobok
V tejto knihe sa stretli dve oblasti, ktorým sa pri čítaní v poslednej dobe venujem pomerne často. Súčasná slovenská tvorba a fantasy. Nie je to zďaleka prvý môj zážitok z tohto prieniku, najvýraznejším bolo doteraz Invocatio Elementalium.