Kniha s najväčšou koncentráciou mužských sĺz a žalostenia

Kniha je akýmsi pokračovaním Harmonie. Alebo doslova skôr opravou, vážnou, dôležitou. Vraj Opravené vydanie * by mali čítať len tí, čo čítali Harmoniu. No aj Esterházy si bol vedomý toho, že čitateľ si urobí, čo chce. Som taký. Harmoniu som v rukách mal a nezaujala. Opravené vydanie je oproti tomu špičkové, od začiatku do konca.

Hlavnú tému knihy zo strany autora možno popísať asi nasledovne (moja interpretácia): Človek, ktorého som si vážil, ktorého som obdivoval a ktorého mali v takejto vážnosti mnohí, pre jeho úroveň, morálku, etiku, rod, aj pre jeho statočnosť vo vzťahu ku socialistickému režimu, bol v skutočnosti agentom štátnej bezpečnosti. Blbé je navyše to, že to bol môj otec. Ten otec, ktorého som oslávil v Harmonii. Do čerta...

Esterházy v skutočnosti používa oveľa silnejšie výrazy než úbohé "do čerta". V jeho texte sú vulgarizmy namieste. Opravené vydanie má byť relatívne presným záznamom toho, čo si prečítal v odtajnených zväzkoch maďarskej eštébé, čo hlásil jeho otec a čo hlásili jeho pridelení eštebáci. Okrem toho zaznamenáva svoje pocity, svoje myšlienky, súčasné udalosti.

Medzi nimi vyčnieva skutočnosť, že práve dokončil knihu Harmonia Caelestis *, v ktorej otca postavil na piedestál. Ako postupne odhaľuje otcov druhý život, zároveň sa mu sypú pochvaly na Harmoniu, ktoré oceňujú morálny kredit otca. Autor však pritom zrazu vie, a je z toho v šoku pekných pár mesiacov, vie, aký priepastný rozdiel je medzi glorifikovanou postavou z Harmonie a reálnym agentom Csanádim z Opraveného vydania. Ku koncu už prosto musí niekomu odhaliť pravdu, lebo jeho prepisovateľka to musí prepísať, jeho vydavateľ musí vedieť, čo ide vydať. A to bolo ťažké.

Z týchto dôvodov je kniha preplnená skratkami s a ž. Malé s značí slzy. Malé ž značí žalostenie.

Je fascinujúce sledovať postupný vývoj pôvodne Matyása Esterházyho do plnokrvného rezidenta s krycím menom Csanádi. Najskôr nechcel a nevedel hlásiť tak, aby hlásenia mali cenu. Postupne ho naučili, presvedčili, využili. Oni. Celý zástup rôznych eštebákov, ktorí si ho podávali. Robil, čo chceli, a mnoho, stále viac, pridával z vlastnej iniciatívy. Samozrejme, že hlásil aj o synovi...

Celé je to také sugestívne, že mi až napadlo, či si to Péter Esterházy celé nevymyslel. Či je to skutočne podľa skutočnosti, alebo či nejde len o majstrovskú fabuláciu. Viete, keď sa Viewegha pýtali, že koľko z jeho poviedok a niektorých románov je podľa skutočnosti, koľko z Oskara je on sám. A on si tak virtuálne klepal po čele, že čo vám ako šibe, to je len literatúra. Na druhú stranu, Esterházy i mnohé ďalšie zdroje tvrdia, že obsah Csanádiho spisov a všetky pocity okolo toho sú autentické. Sú?

V tomto prípade som veľmi rád, že máme k Maďarom zemepisne tak blízko. Vďaka tomu som sa ku knihe vôbec dostal (preložila Renáta Deáková). V Česku Opravené vydanie nevyšlo (vyzerá to tak), ba dokonca nebolo preložené ani do angličtiny (zatiaľ). Je otázne, ako by knih prijal čitateľ v krajinách, kde nemali socialistickú ŠtB - i keď všade majú svojich tajných kostlivcov...

Nižšie uvádzam 5 liniek na súvisiace články, konkrétne rozhovor s autorom a 4 recenzie. Prvé dve sú na stránke SME, sú z roku 2007 - a snáď príznačne k nim nie sú žiadne diskusné príspevky. Kto by sa už bavil o nejakej knihe. Kto by sa už bavil o nejakom spisovateľovi.

Nakoniec dva úryvky. To hnedé sú priamo výpisy zo spisov, autormi sú teda Matyás Esterházy a eštebáci. To čierne sú komentáre spisovateľa.

9.8.1965 preberá agenta kapitán bezpečnosti Kálmán Pollacsek. Naša schôdzka bola zoznamovacieho charakteru. Ako sa vedie rodinke, prosím pekne? Počul, že chlapcovi sa pekne darí na piaristickom gymnáziu! U piákov, všakáno, aj tak by sa to dalo povedať, všakáno. Súdruh Pollacsek! V tejto agentúre treba dbať na to, aby od chvíle jeho získania pre spoluprácu neostali jeho možnosti týkajúce sa zahraničia iba možnosťami, ale aby našli konečne svoje uplatnenie. (...) V tejto otázke treba zužitkovať spoluprácu živého grófa (aristokrata), ktorú nám - ako mi to na našej schôdzke naznačil - poctivo ponúka. Veru, poctivosť je veľká vec. Ozajstný živý gróf...! Tote Grafen, gute Grafen. [Tu už niet ničoho, ani poctivosti, ani ničoho... Až taký zlý môj otec zas nebol... s s s - Tisíc hrmených. Keby sme žili v ešte usmrkanejších rokoch, priložil by som slzami zmáčaný rukopis ako prílohu. Literárne múzeum alebo čo, by solilo ako najaté.]

Poznámka: Spýtať sa ho na plán jeho cesty.

Hlási, že mu prišiel list s pozvaním (7. 10.) Touto cestou hlásim, že mi do bytu zaviedli telefón.

A po ceste do Viedne:

Viedenský spolok emigrantov má pribl. 400 členov, ale sú radi, ak členské zaplatí aspoň 100. Opisujeme, nebohujeme. Na záver mi kládli na srdce, aby som si dal pozor, a ja som zas s dojatím prejavil radosť (sic!, opisuj!), že ešte "jestvujú praví Maďari" v emigrácii. Spýtal som sa, či mám niekomu odniesť odkaz, no s poďakovaním to odmietli.

Agent je spoľahlivý, preverený, hlásenie je tiež preverené hláseniami agentov s kr. m. "Takács" a "Pesti" (...) Hodnotné sú údaje týkajúce W.-ho osoby a jeho minulosti.


Denník a aký mnohovrstevnatý! Špehovia medzi nami boli, sú a budú. Ale najhoršie sú tie odhalenia a sklamania... Silná kniha. Napínavá. Vo viacerých zmysloch. Fascinujúca. Smutná.

P.S. Stále mi vŕta hlavou, či to predsa len nie je fikcia... kto vie?




* - disclaimer pod ciarou: Pokiaľ si cez tento link kúpite nejakú knižku v martinus.sk, hodí mi to províziu 5%, na cenu knihy pre vás to vplyv nemá. Rovnako to nemá vplyv na môj popis kníh, ako môžete vidiet z celej mojej rubriky Knihy . :-)