V istom zmysle veľmi aktuálna téma. Napriek tomu, že autor román vydal v roku 1980 a v Československu ho vydali v roku 1985, na obálke pritom McCruma a dielko vychválili ako keby nepochádzalo z imperialistického tábora... ale to je prirodzené, pretože britská štátna správa je tu popisovaná v pomerne negatívnom svetle. (Veľmi vtipnou formou sa niečo podobné a vlastne lepšie podarilo autorom satiry Jistě, pane premiére .)
V skratke možno k obsahu povedať asi toľkoto... Šéf tajnej správy ministerstva odchádza do penzie. V ten deň zomiera za nejasných okolností jeden z jeho pešiakov. Otázka je, či to bolo samovražda, ako sa štandardným spôsobom nakukalo tlači alebo nebodaj vražda? Čerstvý penzista sa podujme nájsť pravdu. Nemá zmysel to tajiť: bola to vražda. Motív je dlho nejasný, objavujú sa rôzne možnosti.
V rozprávaní obsahu nebudem pokračovať. Skôr sa sústredím na práve aktuálny motív. Koncentrácia informácií o našich životoch a jej spracovanie. V osemdesiatych rokoch možno trošinku silná káva, dnes skutočnosť. O koľkých z nás už všelikde vedú záznamy a sledujú naše životy? (O mne určite, len na Internete som vyoral riadnu brázdu a to nielen blogom. Aj inde v tlači...)
V reáli sa spravodajské služby zaoberajú všeličím a nepochybujem o tom, že majú fantastické nástroje na spracovanie informácie. Čo robia s vyťaženými znalosťami? Možno nič nelegálne, ale možno sa niekde správajú rovnako ako skupina postáv z románu: možno informácie získané za verejné peniaze a pre niečiu bezpečnosť predávajú všelikomu pomimo. Nepochybujem o tom, že takýchto lákadiel je nepočítane, tiež sa občas stretávam s citlivejšími informáciami. Kto je presvedčený o tom, že aj tí dobrí vždy odolajú?
V dačom bola knižka pre mňa prínosná. Uvedomil som si, že to, čo sa už pred štvrťstoročím dalo ľahko vyfabulovať, je temer isto dnešnou skutočnosťou. Záver knihy bol príznačný, temer by som ho nazval klišéovitým. Happy-end? Zabudnite - psi štekajú a karavána ide ďalej.
(písané 12. novembra 2005)
