reklama

Ivana Lacková: Vínne mušky

K vínnym muškám mám osobitný vzťah. Kedysi znamenali zvyšky ovocia v dlhšie nevysypanom koši na internáte. Už nejakú dobu mám v rodine vinára, takže sú pre mňa synonymom práce s vínom. Čerstvý mušt, ležiace pomleté červené alebo druhák, všetko jedno, vínnym muškám sa v otvorenej prešovni nedá vyhnúť. Je to lepšie než intrák. A práve dnes získali pre mňa zatiaľ najlepší význam. Kniha od ženy určená skôr pre ženy, ktorú nemám problém pochváliť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Autorka knihy je priateľkou mojej manželky. Preto som si túto knihu skoro až výnimočne nedoniesol z knižnice. Dostala sa mi do rúk vzápätí po tom, čo ju moja milá za pár dní zhltla, pritom venovanie je v nej datované 24.10.2012. Malo to teda poriadne rýchly spád, tento výtlačok si doteraz (do 1. novembra), teda za 8 dní, prečítali dvaja ľudia. Manželia - a to je v tomto prípade zaujímavé - ale v inom stave než postavy knihy, našťastie.

Vínne mušky sú v prvom rade záznamom postupného rozkladu jedného manželstva. Obaja pracujú, ona ešte o kus viac ako on. Majú dcéru Sisu, teenagerku, s ktorou to na súčasné pomery celkom ide, žiadne prehnané excesy. Oni si rodičia vystačia sami. Teda najmä ona, lebo na rozdiel od neho má mladšiu a oveľa krajšiu sestru. Začína to celé v neutrálnej polohe, keď už nehoria, ale ešte sa vo vzťahu vyhrievajú. Končí to mrazivo.

Nie, naozaj nejde o klasický ženský doják. Hoci niektoré pasáže by to mohli naznačovať, mnohé jeho prvky sú úplne potlačené. Civilnosťou postáv by som Mušky prirovnal skôr k Vasiľkovej než ku Candace Bushnell. Ale dosť dôležitý je aj mužský pohľad na vec, ktorý sa autorka pokúsila nahodiť v kapitolách rozprávaných ním. Povedzme, že aj tak by to mohol muž vidieť, lebo však každý sme iný (po lopate povedané, niektoré veci vidím odlišne - ale však nevadí). Sex je dôležitý, ale nie vzrušujúci, práve naopak, aj ten je poňatý veľmi civilne, niekedy až záporne.

Jeden aspekt knihy mi pripomenul blízku realitu. Babinec. To je v ponímaní knihy stretnutie niekoľkých už dlho známych, trvá niekoľko hodín, skrmuje sa všetko vyrobené a prinesené a prepiera sa všetko vyslovené. Moja milá chodí na babinec s autorkou. Poznám aj niekoľko ďalších účastníčok ich reálnych babincov. Spoznal som ich aj v knihe. Ostáva mi len dúfať, že historky tam mimochodom spomenuté sú umeleckou licenciou a akákoľvek podobnosť s reálnymi udalosťami a osobami je čisto náhodná. (Minimálne v jednom prípade viem, že náhodná nie je, ale to je našťastie ten najneškodnejší prípad. Môžem preto dúfať aj naďalej.)

Pokiaľ by som mal niečo skritizovať, bol by to pravdepodobne spôsob spracovania prejavov dcéry rodičov. Nebudem si klamať do vrecka, som už dvaapolkrát taký starý než Sisa a nedokážem sa súvisle vyjadrovať tak, ako jej generácia. Haluz je už dávno out, dnes je všetko s biedou mega mrte, a ktovie či hej. Keď je dobre, tak je fasa, keď je zle, tak je kohútno (prvých päť písmen povedzte po chorvátsky). To bolo aj za nás. Ale to sú len fragmenty prejavu. Celok je viac, než len súčet častí. Štýl si treba budovať dlho a nemám ho a obávam sa, že ho nezachytil ani papier knihy. Má to umelú pachuť.

"Hovorila som ti to už dávno, ale ty si ma nepočúvala, vraj nemáš čas na také hlúposti. No tak si mi to povedala, prečo sa na mňa, mami, takto pozeráš?"
"Aha, takže šošovky Ti zaobstaral ocino?"
"Nie, ocino nie. Teta Eva mi dala vyšetriť zrak a kúpila mi šošovky. Mám ich celú zásobu, naučila ma aj vymieňať ich, je to brnkačka. Inak, nevedela som, že aj ona nosí šošovky."

Na knihu sa dá pozerať aj ako na maloformátový Zločin a trest. Ona spácha zločin proti svojmu svedomiu a následne zisťuje, že trestná jama je neskutočne hlboká. Keby vedela vopred, aký trest ju čaká, asi by zločin nespáchala. Problém je v tom, že naše vlastné svedomie môže byť krutejšie než trestný zákonník, teda aspoň u toho, kto svedomie nepostráda.

Čože? Ďalšia námietka môjho diabla, vraj diskutovať sa dá o všetkom. Príjmam námietku, dá sa. Dokonca aj o Ježišovom nanebovstúpení, aj o základoch akéhokoľvek vierovyznania, ale bude to o ničom. Aj tak zreteľne cítim, že sa prepadávam do pekla. Netušila som, že môže byť už na zemi.

Niekedy sa na seba pozriem ako na cudzieho človeka. Veľa je toho, čo som sama so sebou zažila a čo ma neprekvapilo. Ale prišla chvíľa, keď som nemilo prekvapila sama seba, vlastne presnejšie - sklamala som sa v sebe, a to je kruté.

Toto je skoro len začiatok výčitiek, bude horšie.

Ani si neviete predstaviť, aký som rád, že s pokojným svedomím môžem knihu vychváliť. Keď som svoje dojmy z predchádzajúcej knihy Ivany Lackovej Zametanie vody uzatváral s tým, že v inom žánri to pravdepodobne bude lepšie, ani som netušil, ako fajnovo sa to potvrdí.




Juraj Lörinc

Juraj Lörinc

Bloger 
  • Počet článkov:  1 140
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík:  AudioCestovanieEtudyFikcie a paródieInšpirované FeynmanomJozef MakKnihyKompozičný šachKresby, grafikaMôj životÚvahyVýbery, zoznamyZaujímavosti

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu