Problém č. 21 |
O kom je reč? Predpokladám, že vašu pozornosť už pritiahla šachovnica vedľa a meno nad ňou. Peter Frolkovič . Nebudem sa rozpisovať, kto sa o ňom chce niečo súkromné dozvedieť, nájde dosť v jeho blogu. Ja sa sústredím na predvedenie jednej úlohy a predloženie druhej na riešenie pre záujemcov.
Úloha č. 21 získala stredný typ ocenenia (ceny sú lepšie ako čestné uznania a pochvalné zmienky zase slabšie) v tradičnej dvojročnej súťaži slovenského denníka, v ktorom ako jedinom prežíva nepretržite rubrika od tých čias. Súťaže Pravdy (Nedeľnej Pravdy, Momentu) mali vždy dobrú úroveň.
Biely má niekoľko možností, ako na čierneho zaútočiť a pohroziť mu matom 2. ťahom. Môže napríklad zahrať 1.Sb2?, čím pokryje e5 a hrozí dať mat 2. ťahom 2.Jb7#. Lenže čierny má účinnú obranu proti tomuto pokusu, konkrétne 1...d4! , čím preruší strelca k e5 a biely už mat nedá.
Inou možnosťou útoku je 1.Vbd4? Táto je rafinovanejšia, lebo čiernemu kráľovi neberie voľné pole, ale priväzuje pešiaka d5 a tým hrozí 2.Jc4# s pokrytím voľného poľa a využitím väzby. No čierny kráľ nelení a ťahom na voľné pole pešiaka odviaže 1...Ke5! - a jazdec nemá ako matovať.
Riešením je ešte rafinovanejší prvý ťah: 1.Vb5! a biely nehrozí nič. Čierny však musí ťahať a každým ťahom si spôsobí problém, čiže dovolí bielemu matovať. Takejto pozícii sa hovorí nevýhoda ťahu, krátko tempo alebo medzinárodne zugzwang.
Aké má čierny možnosti? 1...d4 otvára vežu b5 k poľu e5 a tým umožní mat 2.Jb7#. Ťah kráľa na voľné pole 1...Ke5! priväzuje pešiaka d5 a tým umožňuje 2.Jc4#. Cítite ten paradox? Ťahy čierneho, ktoré vyvracali konkrétne hrozby pokusov, v riešení práve tieto hrozbové maty umožnia. Tomuto paradoxnému javu sa v šachovej úlohe hovorí Dombrovskisova téma. (Iný príklad Dombrovskisa možno nájsť v prvej úlohe v jednom staršom článku .)
Samozrejme, čierny má ešte iné možnosti ťahať. Keď odíde kamkoľvek strelcom 1...Se6~, prestane kryť d5 a príde 2.Vxd5#, ak vezme vežu 1...gxf4, zahrá si aj pokusový strelec 2.Sxf4# .
Problém č. 22 |
Druhou úlohou, ktorú som z tvorby Petra Frolkoviča vybral, je miniatúrka č. 22. Miniatúrka, lebo na šachovnici je len 7 kameňov. Dať mat 2. ťahom sa zdá byť ľahké. Ale je to tak naozaj?
Zaujímavou črtou života mnohých šachových skladateľov je, že sa kompozičnému šachu venujú v mladosti, ešte na vysokej škole a kúsok po nej... potom príde rodina, životné starosti, nedostatok času... a na dôchodku sa potom často ku šachovej skladbe vracajú. Možno tak v budúcnosti urobí aj Peter.
(písané 15. januára 2006)
