Hon na muže

Nejakú dobu trčala v mojej poličke a do čakárne k lekárovi zobral preto, že nie je moc ťažká. Na prebale sa ešte píše, že to bol vraj New York Times bestseller a že autorka Melissa Banková týmto súborom poviedok s mnohými rovnakými hlavnými hrdinmi knižkou pekne debutovala.

Ako som písal inde , väčšinu knihy som prečítal čakajúc na sonografické vyšetrenie. Dá sa povedať, že ma zaujala. Hlavnou hrdinkou väčšiny poviedok je žena, najskôr púpä, potom slečna zrelá na vydaj chodiaca s chlapom viac ako dvakrát tak starým a ešte neskôr tridsiatnička už pomaly loviaca "nejakého" chlapa.

Oceňujem nejednofarebnosť postáv. Niet nikoho, kto by mal len kladné alebo len záporné črty. Možno, snáď, otec hlavnej hrdinky, ale čo už by človek čakal od starého skúseného lekára, ktorý trpí vážnou chorobou a týranie okoložijúcich sa NESTALO jeho životným štýlom?

Vcítenie sa do myšlienok inej ženy je uveriteľné, nakoniec, ako to už býva pri podobných knihách, napadla mi otázka, koľko autobiografických čŕt asi autorka do diela vložila. Trochu mi tam chýbalo nejaké osvetlenie dôvodu, ako je vôbec možné, že sa dvadsaťpäťročná žena môže zaľúbiť do muže viac ako päťdesiatročného. Áno, poviete si, je to láska, v tom nie sú rozumové dôvody, lebo ak sú, tak to nie je láska... no tak si teda pohovorme o nerozumových!

Musím spomenúť motív, ktorý mi udrel do oka ako keby som ho už niekde čítal. Nečítal, ale videl.Žena naďabí na hrčku a príbeh pokračuje až po chemoterapiu. Začnú jej padať vlasy, hľadá parochňu, rozhodne sa vyholiť si hlavu strojčekom. Do toho vpadne jej krásny čávo a keď vidí jej rozpaky, ponúkne, že sa tiež vyšmýka na znak solidarity. Ak hádate Sex v meste, hádate správne. Kto je však jeho skutočným autorom v umení? Sám život?

Knižka asi skôr pre ženy a trochu psycho, asi tak by som to povedal...

(písané 21. januára 2006)