Problém č. 23 |
V predchádzajúcom článku o kompozičnom šachu som predstavil 2 úlohy Petra Frolkoviča. Dnes prišiel rad na Mariána Križovenského a jeho dve dvojťažky.
Marián bol ako skladateľ svojho času veľmi úspešný a získal viaceré ocenenia v silných medzinárodných súťažiach. Niektoré jeho dvojťahové úlohy poskladané pred 25 rokmi by i dnes boli veľmi úspešné. Nieže by sa špička za štvrťstoročie nepohla dopredu, nie, to skôr Mariánove úlohy boli už vtedy také dobré...
V úlohe č. 23 sa oplatí vyskúšať, či riešením náhodou nie je 1.Dd6?, čím biely pohrozí matom 2.Dg6#. Prvým ťahom biely zobral čiernemu kráľovi možný útek na e6, no ešte mu zostalo e4, takže môže vyskúšať ujsť 1...Ke4 (aby po 2.Dg6+ ušiel zo šachu 2...Kd5!), po čom však nasleduje 2.Sg6#, lebo biely strelec už nemusí kryť g4. Čierny má ďalšiu obranu 1...Je6, čím preruší líniu dámy ku g6, ale zároveň prestane týmto jazdcom kryť e4, takže biely môže matovať dámou zdola 2.Dd3# .
Pekné varianty, ale napriek nim 1.Dd6? nie je riešením. Čierny má totiž ešte tretiu obranu 1...Sf6! a biely už mat nedá. Takýto prvý ťah bieleho, po ktorom idú pekné varianty a čierny sa ubráni jediným možným ťahom, sa nazýva odborne zvodník a celá hra po zvodníku je zvodnosťou.
Ako inak na vec?
Správne biely hrá 1.Je5!, čím pokryje g4 a hrozí už známy mat strelcom 2.Sg6#. Čo môže robiť čierny? Kupodivu má proti inej hrozbe presne tie isté obrany ako vo zvodnosti. 1...Ke4 má ten istý obranný úmysel ako vo zvodnosti (2.Sg6+ Kd5!), ale ukazuje sa, že biely jazdec v prvom ťahu pokryl d3, takže ide 2.Dd3#. Obrana 1...Je6 je trochu komplikovanejšia, totiž biely jazdec v prvom ťahu prerušil strelca a1 ku f6 a to čierny využíva na obranu prerušením ešte aj veže ku f6 (2.Sg6+ Kf6!). Odskok čierneho jazdca z g-stĺpca však umožňuje 2.Dg6# .
Zdá sa vám, že sa v riešení všeličo oproti zvodnosti opakuje? Je to tak. Máme rovnaké obrany 1...Ke4 a 1..Je6 a keď vezmeme do úvahy aj hrozby bieleho, vystriedajú sa v hre tri rôzne maty bieleho 2.Dg6#, 2.Sg6# a 2.Dd3#. Ibaže v riešení sú oproti zvodnosti cyklicky posunuté v poradí 2.Sg6#, 2.Dd3# a 2.Dg6#.
Verte mi, že toto dosiahnuť nie je ľahké. Takýto jav sa dnes nazýva tzv. Šedejov cyklus na počesť ukrajinského skladateľa Sergeja Šedeja, ktorý ako prvý na svete uverejnil úlohu s touto témou. Najväčším svetovým odborníkom na úlohy so Šedejovým cyklom a ďalšie príbuzné témy je náš Peter Gvozdják, ktorý v roku 2000 vydal monografiu Cyclone .
Ešte malá poznámka k zvodníku aj úvodníku úlohy č. 23. Všimnite si, že oba zneprístupňujú čiernemu kráľovi pole e6, alebo ako kompoziční šachisti skrátenie hovoria "berú voľné pole e6". To nie je v matových úlohách práve vítané, práve naopak, za "dobré" sa považujú prvé ťahy, ktoré čiernemu kráľovi voľné polia dávajú.
Problém č. 24 |
Skúste sa touto optikou pozrieť na spoločnú úlohu troch slovenských skladateľov č. 24. V nej má čierny kráľ už v postavení diagramu 3 voľné polia - c5, d4 a d6. To je celkom dosť voľnosti. Brať voľné pole v prvom ťahu, v úvodníku, by nebolo práve pekné. Ako ho teda biely zmatuje?
Mimochodom, z troch autorov problému č. 24 už Jozef Taraba nežije. Zomrel v januári 2000, no jeho plodnosť a kvalita spôsobila, že v pozostalosti sa našlo veľa hotových úloh a schém, ktoré ešte nejakú dobu jeho priatelia dokončovali a uverejňovali. Aj táto úloha bola uverejnená približne 2 mesiace po jeho smrti. Ján Kovalič je ako skladateľ z trojice najaktívnejší, v poslednom období sa venuje najviac práve skladaniu pomocných matov na prebiehajúcu svetovú súťaž družstiev. O ňom alebo o svetovej súťaži však možno niekedy nabudúce.
(písané 21. januára 2006)
