Poviedky som okamžite začal čítať, zhltol som asi 2/3 z nich a potom knižku odložil do police, že to dočítam inokedy. Stalo sa, minulý týždeň som si knižku vzal do lietadla a s chuťou som schrúmal aj známe, aj nové príbehy. Dosť psycho.
Kto bol Boris Vian? Podľa biografických údajov z "Kúpeľa" žil v rokoch 1920-1959, bol hudobníkom, hercom, spisovateľom, členom kolégia Patafyziky, a organizátorom zábavy. Kultovým spisovateľom (klišé?) sa stal po smrti, vďaka svojmu humoru, zmyslu pre paródiu, hyperbolu, schopnosť hrať sa so slovami, absurdnosť...
Flanďákova koupel všetky tieto vlastnosti obsahuje v miere vrchovatej. Aj z vlastnej skôsenosti viem, že to nie je literatúra pre každého, ale kto má spomenuté veci rád a nemá predsudky, môže si všetko vychutnať. Dva príklady na ilustráciu:
Existenci boha si malý Urodonal Carrier uvědomil znenadání v den svých jedenáctin: vlastně mu skutečnost, že je myslitelem, odhalila náhle sama Prozřetelnost, a když uvážíme, že až dosud se při všem projevoval jako naprostý blbec, lze těžko uvěřit, že s takovou prudkou proměnou by Bůh neměl co do činění.
Postaviť blbca a Boha tak blízko do jednej vety, to chce občas dosť silný žalúdok. Naschvál som však vybral vetu, ktorá je podľa môjho názoru znesiteľná i pre menej tolerantné povahy. V druhom úryvku sa vyskytuje skupina dovolenkárov cestujúcich po francúzskom vidieku, kde sa potuluje plno sliepok, ktoré zavadzajú autám a dráždia všetkých hladných či mlsných na trochu hydiny:
Uchopil chleba, velký dvoukilový bochník, pomalu se otáčel a dělal, jako že si ho prohlíží proti světlu, a náhle jím hodil po slepici. Naneštěstí pro něj slepice pocházela z nedalekého statku známého brankáře pana Da Ruie, a tak jen využila lekcí, kterých se jí tam dostalo. Šikovnou hlavičkou chleba stopla, poslala ho o pět metrů vedle, vystartovala jako splašená a chytila ho, ještě než se dotkl země. Pak zmizela v dáli v obláčku prachu a chleba si odnášela pod křídlem.
Ani slepačinka, ani pečivko.
Ešte treba podotknúť, že ako je už obyčajom pri preklade textov obsahujúcich slovné hračky, prekladateľ sa nadrel ako kôň. Nemôžem posúdiť vernosť prekladu, výsledok je však rozhodne dobre čitateľný (rozhodne to nedopadlo ako so staršim prekladom Spasiteľa Duny ).
Mám taký pocit, že jeden z Vianových románov bol zaradený i do románovej edície SME. Jeseň v Pekingu? Ak ste priaznivcami "psycho" (nie len -lógie, ale psycho všeobecne), Jeseň aj Koupel by ste si nemali nechať ujsť.
(písané 12.3.2005)
